číre verše

I.

akoby to bolo len o nálade

dolu v meste už prší

šašo august ukazuje prsty

keby nebolo vody

ešte by som si pamätal dážď

ten ktorý príde

bude ju nosiť na pleci

vždy to bola ženská práca

chlapi už vyvracali krv

a večne čakajú na pondelok

 

ja sa však venujem tebe

gaussova krivka mi ukazuje viac

tak sa to zrazu kvantifikuje

že počítam s tebou

veď stojíš pri mne vpravo

 

štíhla a dotýkaná perami...

 

II.

struna kvíli až ozvučnica

lebo si taká

mi pohybuje perami

chcem ti dať slovo

že nikdy nepoviem viac

moja hlúpučká

ešte mi veríš každému...

pred spaním

pri tom a potom

ešte šťastie že som si ťa nevzal

 

všetko je inak

povie si posledný

a akoby sa prerátal

zdvihne prst

zanadáva nebesiam

 

a mne to rezonuje...

 

III.

úplne vpravo dolu sú muži

uprostred my

úplne vľavo dolu ženy

nikdy neostane viac

možno nás prekročiť

ale ty skáčeš ako žabka

keby to bol štvorec

rozdelila by si mu uhly

rozdala

ako rady do života

 

toto by mohlo stačiť

stočiť os

stlačiť zhora dole

lebo si neprítomná

práve tu a teraz

 

ako keď som ťa ešte nemiloval...

 

IV.

nahováraš si že mi napovedáš

veď ty si vlastne žena

už prší aj tu

zdvihla si plachtu vlahy

a nechtiac očarila vodnára

komu si sa vlastne sľúbila?

verná len svojej podobizni

nohu s kopytom ukrýva sukňa

prepisujem to do diára

nechcem si pamätať

 

o to prísnejšie sa ti pozerám

do očí padá prach

pozemského raja

tým istým hlasom ma vypovedáš

ako keď poviem: nikdy viac

 

geniálne šialene šialene šialene...

---