Re: Prosba aspíka z tvojich kruhov

    Ahoj, to, čo ti teraz napíšem by som ti raz chcela povedať, ale neviem, či sa toho dočkám.

    Chcem ťa poprosiť o dve veci. V podstate ide o jednu, ale dá sa rozdeliť. Tá prvá, nepíš mi: „Dobre, mám čas. Budem rada“ pokiaľ vieš, že ho mať nebudeš alebo ak vieš, že to, čo ti chcem ukázať, ťa nezaujíma. Druhá vec, pokiaľ napíšeš: „Dobre, mám čas. Budem rada“ ja tomu rozumiem tak, že ma budeš počúvať a urobíš to, s čím si súhlasila. Že mi budeš venovať pozornosť. Nerozdelenú, neprerušenú pozornosť.

    Prosím pochop, že u mňa je všetko v poriadku, keď mi povieš alebo napíšeš, že nemáš čas alebo ťa to, čo ti chcem ukázať, čo ti chcem povedať, nezaujíma. Ja tomu rozumiem. Nie každého zaujímajú hviezdy, mechanika a fyzika. Ale musíš prijať aj ty jeden fakt, a to, že sa mi neznáša nejak príjemne, keď mi niekto sľúbi, že sa mi bude venovať, že ma bude počúvať a potom ma odsunie kdesi bokom pre niečo alebo niekoho zaujímavejšieho ako som ja. Mňa to bolí. A ja to beriem tak, že ti nestojím za pozornosť. 

    Nie som vec. Som človek- cítim rovnako ako ty, aj keď tomu nerozumiem. Som trochu netrpezlivou bytosťou, no ľudia so mnou často zaobchádzajú, ako keby som mala trpezlivosti na večnosť. Nie je to tak. Viem čo-to prekusiť, viem sa ponad čo-to preniesť, ale pokiaľ je toho veľa, tak sa ozvem. Zväčša nie veľmi spôsobne.  A pokiaľ sa to stále a stále opakuje, často sa stáva, že dospejem k názoru, že taký človek mi nestojí za námahu.

    Si moja najlepšia priateľka, preto ťa prosím, nerob mi to. Mysli na mňa ako človeka. Nie som samozrejmosť. Som ako ty, len trošku iná.