Na svitaní.

Na svitaní.

 

Byť ranným slnkom,

tesne nad obzorom,

sviežim vzduchom,

letom vtákov...

Byť kvapkou v mori,

aj nekonečným morom,

s teplým vzduchom stúpať do oblakov...

Byť steblom trávy,

aj krídlami slávy,

čo vznášajú sa nad šumom sveta,

byť múdrosťou šedivej hlavy,

a zároveň bezstarostné dieťa...

Byť kvapkou rosy na jahodovom liste,

čakajúc na zotretie závojom víly,

byť prameňom vody čistej,

čo dáva dlane plné radosti a sily...

Byť zemou,

vlhkou,

hutnou,

z ktorej všetko stúpa k oblohe,

byť černicou,

tmavou,

chutnou,

a trebárs,

aj smietkou machu na nohe...

Byť nahým telom v tráve,

a opájať sa

práve napadnutou rosou,

byť vlasmi,

čo ískajú prsty hravé,

cítiť všetko,

po čom chodíš nohou bosou...

To všetko chcem,

cítim,

v jednej chvíli,

pri východe slnka,

keď odtancovali už lesné víly,

a v zvukoch rána počuť potok žblnkať...

To všetko cítim,

to všetko chcem,

keď na oblohe blednú malinkaté krásky,

keď do rosy na lúke podpis maľujem,

to všetko mám v sebe...

v srdci plnom lásky....

 

Cowboy

 

---