žiaden drozd v hrsti

Pribehol ku mne obrovský, učesaný,
blonďavý esbéeskár a sotil do mňa.

"Čo to?"

Zletela som na zem, len to žuchlo.
Najprv si to odniesol zadok, potom temeno.

"Čo kurva robíš, chuj!?"

Pokúšala som sa postaviť.
Hlava sa mi krútila. Nohy tiež.
Po dvoch pokusoch som to vzdala.
Drozd je už aj tak v čudu. Kvôli debilovi.

"Vstávajte, pôjdete so mnou!" zahlásil

"Nepraj si nech vstanem, človeče.
Budeš to ľutovať. Skončil si." vrčala som.

"To znie ako vyhrážky, madam," ukázal medzery medzi zubami a priblížil sa.

"To sú vyhrážky, kokot."

"Á dosť!" zreval a schmatol ma za ruku.

Šmahom som ho hodila do regálu so zľavneným pivom.
Fľaše sa roztrieskali, ľudia čumeli.
Suchopárny retard krútil očami
Schmatol vysielačku a nahnevane do nej vrieskal.

Podarilo sa mi vstať.

"Odlož to," povedala som, keď som k nemu došla.

Očičká mu nahnevane svietili.

"Odlož to. Kazíš vyšetrovanie. Pôjdeš do basy."

Tvárou sa mu mihol kŕč.
Nozdry sa rozširovali a zužovali.

Pomohla som mu vstať.
Potom som vytiahla putá a zamávala mu nimi pred nosom.

"Vieš, čo si urobil?" opýtala som sa.

Z uličiek medzi regálmi začali vyliezať jeho kumpáni.
Napočítala som ich osem. Obkľúčili nás.

"Odložte putá!" ozval sa bradatý, smradľavý muž
s bruchom vyčnievajúcim nad opaskom.

"Drž hubu a kľakni!"

Jediným elegantným švihom som z opasku odopla
oceľové oko, pretočila ho ako mažoretka, navliekla mu ho
na krk a potiahla.

Podlomili sa mu kolená.
Kľakol ako poslušný psík, rukami sa snažil uvoľniť zovretie.

"Kchhchchh!"

Zvyšní tajtrlíci to vykoľajene pozorovali.

"Teraz odídem. A vy, sa poďakujete bohu, že žijete."

Bradatý pupkáč chrčal.
Tvár mu červenela. Aj tváre ostatných červeneli.

"Zapamätajte si, že na mňa sa nesiaha."

Elegantným pohybom som vyslobodila hlavu
zomierajúco sa tváriaceho muža.

Zvalil sa na zem a lapal vzduch.
Hladil si krk a nenávistne zazeral.
Zvyšní "strážci" sa nehýbali, tak som odišla.

Vonku lialo. Lialo tak krásne, že som po nasadnutí do auta
okamžite zaspala.

A sníval sa mi sen.

---