Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seláska je retro
Autor
Dalimir
príbeh
víťazne prudko dravo smelo
aj keď si šepkáš – netreba
sa norí do teba
so svojou dušou osamelou
pahreba
rozpáli ešte tvoje čelo
priložím triesku do ohníka
aby si sladko zaspala
do rieky príbeh ponáram
už vidíš aj ty ako vzniká
pieseň prastará
privedie nášho prievozníka
vyberie peniaz podľa zvyku
zapichne koniec ako dýku
blázon
viem dobre – nemám na to právo
vryť sa ti rovno do srdca
aj keď je horúca
láska čo prudko stáča hlavou –
zobuď sa
keď telo usedavo
za tebou nocou radšej plače
a myslí pri tom na vlny
až keď sa mesiac naplní
mal som ťa asi ľúbiť viacej
blázon úplný
myšlienky svoje vriace
za tebou do pohára stáča
keď pijem – keď som o tom začal
fontána
do vrecka chlapca sa to zmestí
no napriek tomu ti to mám
predostrieť pred teba
fontána zmrzla – a ty na námestí...
do neba
netreba viacej detských pästí
si to ty – nie je to však isté
či pocit krivdy ti chce maľovať
tónina molová
či práve tebe v prvom liste
vstúpim do slova
a takto pomaly z tej
fontány tryská niečo iné
čosi o pohode a – vine
myšlienka
kým vnímaš telo ako prameň
myšlienok ktoré nevidieť
a ktorých niet
kým vnímaš zatiaľ len to známe
a do viet
ktoré vždy vytlieskame
spustíš si olovnicu z neba
môžeš si priať len ľahkú smrť
alebo neusnúť
a myšlienok sa nebáť
súhlasnú
máš vlastne – a tak seba
povedať všetko teraz prinúť
aby si nehľadal v nej vinu
obzor
viem – šikmá plocha je tiež vznosná
v telách prísloví
je ten stĺp morový
prikladám básne – vravím zo sna
k tebe – poslovi
čo z toho bude? čo je zo snáh?
ktoré sa ponáhľajú zistiť
kde si zakliata
skúšam sa prerátať
v tých stopách po kameňoch čistých
slzách u kata
tak ako istí kolonisti
roznášať všade svoje slovo
zapáliť obzor purpurovo
úsmev
od jari letom do jesene
ty sa nemračíš
a všetci boháči
stúpajú z teba v svojej cene
úsmev voľačí
chcel by sa tváriť zamračene
no ty máš pre mňa niečo iné
vlákno akési
na ktoré obesím
pavúka v svojej pavučine
také móresy
pestujem iba pri jedinej
pri tebe – ty si moja milá
úsmevmi si ma obklopila
sen
kým ešte čakám koniec sveta
kým ťa oslovím
tak ako kvietok makový
do mojej izby prudko vlietaš
ako k bohovi
priezračná číra bledá svätá
kým snívam o spasení duše
v izbe – kostole
ten sen prebolel
do inej polohy som ušiel
myslel na holé
nebo už stále užšie
a na rovnakú
krvavú stuhu zázraku
domino
len jedno rameno mi núkaš
čo ma po inom
stúpam komínom
ako dym – tvoja rozpálená ruka
kým hráš domino
pozýva vstúpiť jednoducho dnuká
padajú latky z tvojho plota
jedna za druhou
čo je ma do druhov
hudby a poézie v notách
tie som zavrhol
veď sa v nich ako motýľ motám
len ty si pri tom všetkom čistá
no keď to vaši zistia...