náčrt informačnej vojny - pozdrav

-----

drahá
niekedy keď sedím
pred notebookom 
cítim tvoje pery
myslím na to ako ťa milujem
a ľutujem že sme spolu nemohli
stráviť viac času
ale doba ma potrebuje
tvoje 
raz bude lepšie 
raz bude lepšie
nepríde
celý facebook to vie
už dávno
vie
že lepšie už bolo
že detstvo dnes stojí za hovno
že náckovia dnes stoja za hovno
že smatana dnes stojí za hovno
že už ani spev kisku
a jeho radostné sánkovanie
nás nevytrhnú
z tohto prúseru

----

moja drahá
prepáč 
občas som negativistický 
to vtedy keď nato smútku 
kreslí na okno duše
mrazivé pochybnosti 
a elegáni v zelených mikinách
miesto slušného
sieg heil
skrývajú svoje profily
aby už nik nemohol 
povedať že sú kokoti

---

raz by som ti
chcel 
o tom všetkom napísať
ale alexandrovci umreli
anďalová sa premenovala
a včera sme zablokovali dieťa

chcel by som ti o tom 
všetkom napísať 
ale chlapci v zelených mikinách nastúpili 
na nesprávny vlak

a moje srdce
špinavé ako
leták z lidlu
už tiež nezvláda ten nápor
povianočných zliav

kedy to celé skončí?
kedy si budeme môcť len tak sadnúť
a miesto rinčania klávesníc
si zasa len tak
vychutnať fotky
z dovoleniek bez utečencov
bez strachu o hlávkovú
bez potreby
zaujať postoj k putinovi 
merkel
a včerajšiemu
konfliktu farárika s mikešom