Ukrytá

         Stíchli vtáky v hmlistom ráne, krídla

         čerstvo doráňané, biedne klopia k zemi

         zraky, neveriac už na zázraky, vášne citov iba hrané...

         V čo dúfala si, že sa stane 

         nebo keď zastrie pravdy hlas ?

        Chvíľa sa kráti potajomky a z párnych

        čísiel sú len zlomky a tiene lások nezažitých...

        V úskaliach jednej reality

        mysľou sa v divom stáde ženú, našiel si mňa a vo mne ženu.

        V srdci čo nosí tisíc krás.