dichotómie.

dichotómie.

 I.

stáročné námestia

vyliateho odhodlania

do nich nesieme

naše dieťa v matke

za súzvuku kľúčov

ho spoločne

rituálne

rodíme

 

ako jeden muž

            znášame aj

„ Otče náš, ktorý si... . „

 

II.

už sa plnia lesy

pútnikmi v bielom

 

možno pocítiť krásu

                                    čírej myšlienky

a na krídlach vážky

plávať do belasých vôd

irelevantnej nahoty

ako pred jablkom

 

bezpólne tvory

v súlade

            stúpajú vo svetelných

                                               špirálach

stále vyššie a vyššie

 

III.

za beztvarej noci

prichádza

rozhrešenie,

katarzia obmytá

krvou

 

ťažko niesť

ľahko stlačenú spúšť

 

IV.

bolí

lámať betón

                        z  nôh

chĺpky,

koža,

mäso,

kosti

 

všetko starostlivo

prerastené

 

to je ... to

čo nás v bolesti

spája

s vedomím

 

V.

vysmädnuté ústa

túžia piť

v gejzíroch

pra-vodu

zrodenú z kapilár

kmitajúcej nehybnosti

do ktorej

sa márnotratní

vraciame

 

VI.

koľko dobra obsahujeme?

na zadnej strane obalu

 

zalezení

            v igelitových vreckách

s obmedzeným prísunom vzduchu

 

po rukách

                 hľadané ťažisko

tikajúceho kyvadla

naštrbujúc zvar

ukončený niekde

pri členkoch

 

vstaň a choď!

Homo sapiens sapiens

 

VII.

dva princípy

bezrodového my

 

schádzame z Auróry

mlieť cementovú múku

z kameňov ciest

 

servírovanú

s pramenitou vodou

na plastových táckach

 

vyhrávajú

cingajúce mikrovlnky

pukance, pivo, telka

 

po vydávenom ostatku ... !

---