kúsok krídla

pusti sa,
pusti sa zeme,
betónu, teflónu, skla aj gumy
a obrús
čo bolo hrdzou znetvorené. 

padaj 
do vzdušného záhybu

k blednúcim púpavám svetiel. 

ľahni,
ľahni si
na suchú zem. 
tráva ti pretečie prstami
ako pomalé pstruhy
a zvuk zvonu
zmäkne v teplej tme.

spomaľ,
ty rýchla iskra krátkych dní.

teraz si mŕtvy.
si struna,
si zrno si drevo si hlina,
si tieň,
čo sám seba na poludnie stína.

pozoruj
modré ústa studne
aj priezračné oko ženy.
rozprestri
ten malý kúsok krídla.

aspoň na chvíľu.
len to ťa zmení.