Ste pre mňa všetkým - 21- 22-23-24- 25- 26-27-28-29-30- kapitola

                                                                Dvadsiata prvá kapitola. 

 

      V nedeľu večer sa Adela vrátila do hotela Skalisko. Len, čo vstúpila do vestibulu, už na ňu recepčná Zuzana Krkošková mávala, aby sa pri nej zastavila. 

,,Šéfka, šéfka, už na vás netrpezlivo čakáme." 

,,Čo sa stalo, Zuzka?  A kde je Adam? Veď ma mal zastupovať!" Posledné dve vety povedala mierne zvýšeným tónom. 

,,Je tu celý víkend. Vôbec nešiel domov. Lenže, vyskytli sa nepredvídateľné okolnosti a on... je riadne nervózny. Na každého kričí. Vyhráža sa, že nás dá všetkých pozatvárať." 

,,Zase krádež?" 

   Zuzana prikývla. ,,Áno, šéfka. Adam je zmätkár, nedokáže to zvládnuť tak dobre ako vy." 

    Keby si len vedela, čo prežívam vo svojom vnútri, potom by si s istotou netvrdila, že tie stresy zvládam dobre, povedala si sama pre seba. 

,,Kde nájdem Adama?" 

,,Prdpokladám, že je vo vašej pracovni a urovnáva s hosťami tie krádeže." 

   Adela zhrozene pozrela na recepčnú. ,,Preboha, a koľko ich bolo počas víkendu?" 

,,Tri." 

,,Čo?" Adela sa zachytila pultu, lebo sa jej zakrútila hlava. Na okamžik zaváhala, uvažovala, či koná správne, keď to neprenechá polícii. No v tom si spomenula na starších, konzervatývnych pánov vo vedení a ich reakcie. Vôbec by ju nevypočuli, nezaujímali by ich žiadne poľahčujúce okolnosti. Určite by dostala okamžitú výpoveď pre stratu dôvery. V žiadnom prípade také niečo nesmie dopustiť. To miesto si zaslúži. Tvrdo drela, aby bola tam, kde je. Len tak ľahko sa nevzdá! Ten podliak chce boj, bude ho mať! 

    Rýchlo vybehla na tretie poschodie, nezdržiavala sa privolaním výťahu. Poháňala ju silná zlosť. 

   Mierne zaklopala a vstúpila. 

  Adam Polák sedel za pracovným stolom. Oproti na stoličkách trónili dvaja muži a jedna žena. 

  Každý z nich držal v ruke obálku. 

   Už boli kráľovsky odškodnení, pomyslela si. Ak to pôjde takto ďalej budem musieť požiadať Aleša Hudáka o navýšenie fondu pre zvláštne okolnosti. 

   Keď ju Adam zbadal, prudko vstal a šiel priamo k nej. Naklonil sa a diskrétne zašepkal: ,,Už ťa informovali?" 

,,Áno." 

,,Som rád, že si už prišla." Potom sa vrátil na miesto a prehlásil: ,,Vážení páni a dáma, to je naša hlavná manažérka slečna Adela Homolová, ktorá s vami dokončí celú túto nepríjemnosť." 

   Tri páry očí na ňu zamerali pozornosť. 

,,V mene nášho hotela, ale aj v mene vedenia koncernu sa vám ospravedlňujem za vzniknutú škodu. Sme radi, že ste netrvali na privolaní polície. Neustále pracujeme na tom, aby sa to viac neopakovalo." 

,,Ale ako vidím, tak to nestačí, inak by sme tu nesedeli," ozvala sa staršia pani viditeľne rozčúlená. 

   Adela vzdychla. ,,Snažíme sa, ale..." 

,,Evidentne nie dosť!" V tom žena vstala, zamierila k dverám a prudšie ich za sebou zatvorila. 

  Muži, len pokrčili ramenami a nasledovali ju. 

  Adela aj Adam ostali bezradne na seba pozerať, nezmohli sa ani na slovo. 

 

                                          X                     X                     X                      X 

 

  Pátrame ďalej, nevzdávame sa... 

 

                                                    Dvadsiata druhá kapitola. 

 

     ,,Čo si tá babizňa myslí? Veď za tú svoju cetku dostala trikrát viac, než je hodná," ako prvý sa ozval Adam, tiež značne nahnevaný. 

,,Má pravdu. Sme štvorhviezdičkový hotel a krádeže sú tu na denom poriadku." Ukázala rukou na stoličku. ,,Sadni si, Adam, a nevyskakuj! Môžeme byť radi, že sa dajú uplatiť. Inak by sa nám tu motal celý vyšetrovací tím na čele s kynológom. Tak sa upokoj a čuš!" 

   Adam Polák sa na ňu výrazne pozrel. Nič nepovedal a sadol si do kresla. 

,,Rozhodla som sa, že od prvého júna prijmeme ešte jedného údržbára, ktorý bude mať na starosti len, opravy v izbách a apartmánoch. Spoločenské priestory a ostatné časti hotela bude spravovať Fero Záruba tak ako doteraz." 

,,Čo ťa viedlo k tomuto kroku? Veď Fero je svedomitý pracant. Robotu zastane dobre." 

,,Ja nehovorím, že nie je dobrý pracovník. Ale má toho dosť, nestačí všetko urobiť tak rýchlo ako je potrebné." 

,,Adela, nestarám sa do toho ako vedieš administratívu  hotela. Vieš dobre, že moja parketa je skôr jeho technická časť. A údržba spadá do mojej kompetencie. Preto si dovolím namietnuť..." 

,,Adam, nehovorím ti o tom preto, aby sme viedli debatu, či áno, alebo nie. Ber to ako hotovú vec. Vedenie nám to nariadilo na čele s obchodným riaditeľom Alešom Hudákom." 

,,Aha. Kvôli tomu si bola v Bratislave?" 

,,Okrem iného aj preto." 

,,Áno, hotel patrí im. My musíme plniť len ich rozkazy, že?" 

,,Preboha, Adam, čo si taký vzťahovačný? Veď, čo je zlé na tom, že budeme mať nového zamestnanca? Neplatíš ho zo svojho!" 

,,Mne sa nepáči, že ctené vedenie nás vždy obchádza. Na nič sa nepýtajú, len nariaďujú." 

,,Ty si myslíš, že v iných profesiách je to inak? My sme len zamestnanci, ktorým musia dávať, každý mesiac výplatu. Buď rád, že máš vôbec ešte nejakú prácu. Ak sa prevalia krádeže, ktoré tajíme, tak obidvaja odtiaľto vystrelíme ako rakety." 

,,Asi máš pravdu. Prepáč, som podráždený kvôli tým krádežiam. Celý víkend som nevidel rodinu. Manželka mi volá každú hodinu, kedy už konečne prídem." 

,,V poriadku, choď domov. Ja to už zvládnem. Dúfam, že ten podliak dá už pokoj." 

  Adam vstal, podišiel k dverám. ,,Zatiaľ sa maj. Zajtra prídem na odpoludňajšiu smenu." 

,,Ahoj."

    Keď osamela, oprela sa v kresle. Zatvorila oči. Cítila ako by jej niekto udieral kladivom do hlavy. Počula tlkot vlastného srdca. 

  Nemala odvahu povedať Adamovi o pláne na ktorom sa s Alešom Hudákom a Robertom Martonom dohodli. 

  V tejto situácii nedokázala veriť nikomu. Dokonca, ani svojmu zástupcovi. 

 

                                         X                 X                 X                X                X 

 

       Kto bude tým zlodejom?  

 

                                                                                      Dvadsiata tretia kapitola. 

 

    ,,Pán Záruba, prosím, sadnite si." 

,,Ďakujem, pani riaditeľka, ste milá. Stalo sa niečo, keď ste ma dali zavolať?" 

,,Nič zvláštne, len som vám chcela oznámiť, že budeme mať ešte jedného údržbára. Je nutné, aby ste mu ukázali hotel. Vysvetlili systém práce a ostatné náležitosti. Vy sa budete starať o spoločné priestory a jemu pridelím izby a apartmány." 

   Fero Záruba vstal, začal si mädliť ruky. ,,Pani riaditeľka, ak máte niečo proti mne, povedzte mi to otvorene. Ale nevyhadzujte ma takýmto podradným spôsobom. Vy chcete, aby som ho zaučil, a potom ma pekne vyšupnete. Ja som ten váš trik prekukol." 

,,Pán Záruba, sadnite si a upokojte sa. Nikto vás nechce prepustiť. Vedenie rozhodlo, že je nutné, aby taký veľký hotel mal ešte jednoho údržbára, správcu, ktorý tu bude aj bývať. V prípade nutnosti bude na porúdzi hoci aj cez víkend a v noci. Pre vás sa nič nemení. Nemusíte mať obavy." 

,,Naozaj, pani riaditeľka?" 

,,Naozaj. Zavolala som vás hlavne kvôli tomu, aby ste mu ukázali, kde máme náradie a náš systém práce. Kedy treba vykonávať nahlásené opravy a všetky tie ostatné veci." 

,,A kedy príde?" 

,,Teraz vyhlásime verejný konkurz cez internet a budeme čakať, kto sa prihlási, a potom nás čaká výberové konanie." 

,,To bude ešte dlho trvať. Ja som myslel, že už zajtra príde. Že v Bratislave ho už vybrali." 

  Adele prebehlo mysľou: obyčajný, prostý človek a hneď dedukciou prišiel na koreň veci. Možno práve v tomto čase Marton s Alešom Hudákom vyberajú vhodnú detektívnu agentúru. 

,,Pán Záruba, to je celé, čo som vám chcela povedať. Pokojne sa vráťte do práce a nerobte si zbytočné starosti." 

,,Dobre, pani riaditeľka, verím vám." Po týchto slovách sa zodvihol a šiel k dverám. Už na odchode sa ešte obrátil a neodpustil si pre neho dôležitú otázku. ,,Ako to bude s platom? Nezoberiete mi prémie, keď budeme dvaja?" 

,,Pán Záruba," Adela vstala a podišla k nemu. Bolo na nej vidieť mierne podráždenie, lebo pôvodne predpokladala, že túto záležitosť vybaví za desať minút a ona sa s ním naťahuje už pol hodinu. Takto si pondelkové ráno nepredstavovala. Už dávno mala volať Alešovi, či už niečo s Martonom v tej veci podnikli. Na čo sa zamerajú, aké kritéria výberu nastavia... a miesto toho sa dohaduje s údržbárom. 

,,Pán Záruba," zopakovala jeho meno dôraznejšie, ,,už som vám jasne povedala, že všetko ostane pri starom." 

,,Veď dobre, dobre, ale opýtať sa môžem?" 

Nedal sa odbiť starší muž. ,,Tak ja teda idem, keď hovoríte, že..." 

  Adela prevrátila oči. ,,Panebože, pán Záruba!" Rázne za ním zatvorila dvere. 

  Ako dokážu byť niektorí ľudia otravní, vzdychla.  

 

                                        X                     X                  X                   X 

 

    Nebude tým zlodejom Záruba? Čo myslíte?  

 

                                                    Dvadsiata štvrtá kapitola. 

 

      Aleš Hudák sedel vo svojej kancelárii na piatom poschodí a hypnotizoval telefón. Nevšímal si nádherný výhľad na Dunaj a lode, ktoré ho križovali. 

    Mal by som sa spojiť s Martonom a zistiť ako v danej veci pokročil, uvažoval. Čas nás tlačí. O chvíľu sa nebudú dať utajiť tie krádeže. 

   Adela mu napísala e-mail v ktorom mu oznámila, že cez víkend došlo k ďalším trom. A, že to len, tak-tak ututlala. Okradnutí sa búria a odmietajú odškodné, dožadujú sa polície. Nesmú váhať už ani minútu je čas konať!  

                                                       X                                       X 

 

   ,,Pán Marton," Magda Vargová strčila hlavu do kancelárie finančného poradcu Roberta Martona. ,,... na pevnej linke máte dôležitý hovor." 

,,Teraz nie, Magda, vidíte, že pracujem," práve v tej chvíli mal videorozhovor s dôležitým obchodným partnerom. Robert dochádzal do Nitry len dvakrát do týždňa, a preto chcel využiť každú chvíľu. Inak pobýval v Bratislave, kde si zriadil pobočku. 

,,... volá pán Hudák a hovorí, že je to dôležité. Jeho hlas znel naliehavo. Myslím, že by ste hovor mali prijať." 

   Robert okamžite vedel, o čo sa jedná. Lenže teraz to skutočne nešlo. Mal na obrazovke počítača klientou z Miníchova. 

,,Magda, povedze mu, že o pol hodinu zavolám." 

,,Dobre, poviem," opatrne za sebou zatvorila. Sadla si na miesto a zobrala do ruky sluchátko. 

,,Haló, pán Hudák, ste tam?" 

,,Áno." 

,,Pán Marton má momentálne dôležité jednanie, ktoré nemôže prerušiť. O pol hodinu vám zavolá." 

,,Ďakujem, Magda." 

,,Rado sa stalo," Magda vycítila, že hlas Hudáka znel smutne, možno aj sklamane. Nedokázala si daný pocit vysvetliť, lebo ho poznala, ako nestraného, reálne a prakticky založeného človeka. Ba občas si pre seba povedala, že je poriadny suchár. Vôbec sa nečudovala, že nemá ženu, ani rodinu. 

   Preto ju jeho emócie zaskočili. 

                                                 X                                                   X 

 

        Aleš každých päť minút pozeral na hodiny. Nedokázal sa sústrediť. Pred sebou mal horu dokumentov, ktoré potrebovali skontrolovať a napísať správy pre vedenie. Miesto toho vyhľadal na internete detektívne kancelárie. Zoradil si ich podľa referencii. A vyraďoval. Nakoniec mu ostali dve, ktoré by mohli vyhovovať ich potrebám. Zatiaľ si ich nechal v zálohe. Uvidí, čo mu povie Marton a podľa toho bude konať. 

   Zazvonil telefón. Strhol sa, hoci hovor netrpezlivo očakával. 

   Zodvihol sluchátko. 

,,Áno, prosím." 

,,Prepáč, Aleš, nemohol som s tebou telefonovať. Mal som videokonferenciu s klientami z Mníchova." 

,,Nič sa nestalo. Chápem. Skôr ma zaujíma, či si už vybral detektívnu agentúru. Čas nás tlačí. Adela mi písala, že cez víkend sa u nich stali tri krádeže. Už aj personál sa začal navzájom podozrievať. Pracovné prostredie je narušené." 

 

 

                                                  X                   X                      X                 X 

 

   Pokračujeme ...                                         

 

                                                           Dvadsiata piata kapitola. 

 

     Aleš počul, ako si Marton zhlboka vydýchol. 

,,Dnes ráno som sa spojil s detektívom, ktorý pre mňa v minulosti pracoval. Podrobne som mu vykreslil dianie v hoteli Skalisko." 

,,No a?" Aleš bol tak nervózny, že nedokázal čakať, kým mu Robert vyrozpráva obsah rozhovoru a musel mu skočiť do reči. 

,,Povedal, že to znie zaujímavo z hľadiska jeho profesie. A ujme sa prípadu. Potom som mu predostrel náš plán. Aj ten schválil." 

,,No hurá," zajasal Hudák a trocha sa upokojil. Napätie z neho opadlo. ,,A je dobrý?" 

,,Myslím, že áno. Ja som jeho služby využil štyrikrát a vždy mi podal uspokojivé informácie. Treba mu presne do detailov povedať, na čo sa má zamerať a on pôjde po stope ako poľovnícky pes. Je spoľahlivý a ambiciózny." 

,,Ďakujem, Robert, za seba aj za Adelu. Lebo, keď sa nenájde ten podliak, naše miesta sú ohrozené. Vedenie zvolá valnú hromadu akcionárov a vyradí burinu a nasadí na naše pozície nový porast, ktorý bude agresívny. Vyhodí všetkých zamestnancov bez milosti a ohľadov. A začne od znova s očisteným personálom. Je jasné, že vina sa znesie na ľudí, ktorí v hoteli pracujú. Ja neviem, ale mám tušenie, že to nie je nikto z nich." 

,,Nechcem ti brať ilúzie, ale... veď vieš ako to bolo s Vierou. Nikto by nepovedal, že okráda vlastný podnik, kde jej patril majoritný podiel. A vidíš! Dokázala kvôli rulete ísť až do krajností. Pokojne chcela obetovať vlastnú sestru, len, aby mohla znova sadnúť za hráčsky stôl. Na ničom jej nezáležalo, ani na vlastnom živote. Preto by som si nimi nebol až taký istý. Možno za tým bude stáť človek na ktorého by sme to nikdy nepovedali." 

,,Veď uvidíme. Adela mi poslala materiály a životopisy každého z nich. Pozorne ich preštudujem. Zoradím podľa profesii. 

  Prosím ťa, zavolaj tomu detektívovi a požiadaj ho, či by nemohol prísť zajtra ráno ku mne do hlavnej budovy Združenia. Ak sa dohodneme, vysvetlím mu podrobnosti a ukážem materiály zamestnancov, aby sa pripravil na každého individuálne. Možno mu to pomôže v pátraní." 

,,V poriadku. Dohodnem stretnutie a ostatné už je na vás." 

,,Ešte raz ďakujem za pomoc, Robert." 

,,Za málo. Ja nezabúdam a vážim si toho, ako si sa pred dvoma rokmi postavil ty za mňa." 

    S tým sa rozlúčili. 

 

                                   X                      X                     X                    X 

 

   Už som dostala mnoho tipov, kto ten zlodej môže byť. Pokojne premýšľajte ďalej... lebo príbeh pokračuje... Dokonca jeden padol aj na Adelu. Je ona skutočne tým parazitom?  

 

                                                            Dvadsiata šiesta kapitola. 

 

      Kancelária obchodného riaditeľa Hudáka. 

     Bratislava - máj - rok - 2017. 

 

     O dva dni neskôr. 

 

             Aleš netrpezlivo očakával detektíva, ktorého mu doporučil Robert Marton. Pôvodne chcel, aby za ním prišiel už včera, ale obdržal správu, že musí uzavrieť predchádzajúci prípad, a potom sa mu bude venovať na sto percent. Lebo Marton ho upozornil, že táto mimoriadna záležitosť si vyžaduje jeho plnú sústredenosť. 

  Ozvalo sa zaklopanie na dvere. 

  Hudák prudko vstal a šiel k nim. Otvoril ich a naznačil mužovi, aby vstúpil. 

,,Prosím, nech sa páči, prejdite ďalej." 

  Tridsiatnik sa na neho usmial a podal mu ruku. 

,,Ďakujem. Pán Marton mi naznačil, že v najbližšej dobe budete potrebovať moje služby," s týmito slovami vošiel do pracovne. Rýchlo ju prebehol očami znalca a sadol si do kresla. 

,,Áno, pán..." 

,,Jozef Donel." 

,,Ja sa volám Aleš Hudák a som obchodný riaditeľ Združenia hotelov," sadol si oproti neho. 

,,Výborne, pán Hudák, zoznámenie máme za sebou. Že by sme prešli priamo k veci? Čas tlačí mňa aj vás, nie?" 

   Strohosť jeho slov Aleša zaskočila. Ale nedal na sebe nič poznať. Veď nakoniec, keď je človek priamy nie je na škodu veci. 

,,Áno, samozrejme, hneď vám popíšem, prečo potrebujem vaše služby. Ale najskôr by som vás chcel požiadať o maximálnu diskrétnosť, lebo sa jedná o dosť chúlostivú záležitosť. Informácie sú dôverné a aj dokumenty, ktoré vám ukážem." 

,,Pán Hudák, neviem, akú máte predstavu o práci detektíva. Každý môj klient za svoje peniaze dostane nie len požadované služby, ale aj moju mlčanlivosť a dôveru. Spokojný?" 

   Aleš nič nepovedal, snažil sa potlačiť nepríjemný pocit. Nevedel, čo sa s ním v poslednej dobe deje. Nedokázal veriť nikomu, veril snáď len tým najbližším. 

,,V poriadku. Poviem vám, čo ma trápi. Pred dvomi mesiacmi v jednom z našich hotelov na Kysuciach začali krádeže. Napriek bezpečnostným opatreniam stále pokračujú. Zatiaľ sme nedokázali vytipovať zlodeja. A ich intenzita sa zväčšuje. Táto skutočnosť neprenikla ešte na verejnosť a nevie o tom, ani vedenie. Lenže, predpokladám, že sa to onedlho celé prevalí a my môžme hotel zavrieť. Pán Donel, chápete závažnosť situácie?" 

   Muž, ktorý ho pozorne počúval, potriasol hlavou. ,,Viem, aké to musí byť pre vás nepríjemné." 

,,Tu nejde o nepríjemnosť, ale o existenciu Skaliska a všetkých zamestnancov a v neposlednom rade aj o nás vo vedení. Konkurencia je obrovská. Neprajníci si všímajú, každé naše zakopnutie. Snažíme sa udržať na vrchole. A teraz toto... Krádeže, rovná sa rozsudok smrti pre pre Združenie, ak použijem prirovnanie. Je vám to už teraz jasnejšie?"

     Aleš posledné slová povedal mierne rozčúleným tónom. Lebo pokoj tohto muža ho privádzal do zúrivosti. Bol mierne sklamaný z detektíva, ktorého mu doporučil Marton a ešte ho aj chválil. Predstavoval si ho trocha inak. Viac ústretového. 

 

                                                       X                   X                   X                 X 

 

   Ste zvedaví ako to bude pokračovať?  

                                                                 Dvadsiata siedma kapitola.  

 

       ,,Dobre, pán Hudák, necháme tie osobné invektívy bokom a budeme sa sústrediť na prípad, súhlasíte?" 

,,Nič iné nechcem, len vyriešiť krádeže, ktoré nám už prerástli cez hlavu, pán Donel." 

,,Tak sa do toho dáme. Vyrozumel som od pána Martona toto: Chcete, aby som sa v tom vašom hoteli zamestnal a pátral priamo na mieste. Čiže, bude to služba dvadsať štyri hodín v kuse. Tam je taxa o niečo vyššia." 

,,Pán Donel, peniaze nehrajú žiadnu úlohu, lebo ako som vám už vysvetlil, v ohrození je o mnoho viac. Nemusíte sa báť, nebudem počítať každé euro. Ak tú záležitosť vyriešite, čo najskôr, pridám vám zvláštnu odmenu." 

,,Ako poviete. Od teraz ste môj zamestnávateľ. Zoberiem váš prípad." 

,,Výborne! Sadnite si k stolu. Ukážem vám dokumenty, ktoré sa týkajú personálu. Možno tam niečo objavíte, čo mne ušlo. A pôjdete po tej stope." 

,,Ešte jednu maličkosť treba doriešiť. Ako ma tam chcete dostať tak, aby nikto z personálu nemal podozrenie?" 

,,Už sme to premysleli. Slečna Homolová, riaditeľka hotela, vyhlásila konkurz na miesto druhého údržbára, ktorý sa bude starať o opravy v izbách a apartmánoch. O týždeň príde do Bratislavy. Ja, vy a ona sa zídeme u mňa v byte cez víkend. Tam sa s ňou zoznámite a dohodnete ostatné podrobnosti. Vyhovuje vám to?" 

   Donel sa zamyslel. ,,Nie je to zlý nápad. Súhlasím. Dám vám moje telefónne číslo, ak si na niečo spomeniete, čo by nám pomohlo, alebo, keď príde do mesta tá riaditeľka dajte mi vedieť. Nezoberiem iný prípad, budem k dispozícii, len vám." 

,,Pán Donel, som rád, že sme si porozumeli a chápete vážnosť situácie. Verím, že naša spolupráca odhalí toho podliaka a plynulý chod hotela bude obnovený." 

  Detektív vstal. Podal Hudákovi ruku. ,,Budem čakať na zavolanie, pán riaditeľ." Podišiel k dverám, neobrátil sa, otvoril ich a odišiel. 

 

                                                                X                               X 

 

    Aleš sa pohodlne posadil na stoličku, oprel sa a zatvoril oči. 

       Aký zvláštny človek, uvažoval. Na začiatku rozhovoru si myslel, že sa nedohodnú. Zdalo sa mu, že úmyselne nechce pochopiť vážnosť vzniknutého problému. Možno ho skúšal, alebo to bola jeho taktika. No, keď pochopil, že nežartuje a všetko, čo hovorí myslí vážne, zmenil postoj. Asi ho presvedčilo aj to, že s platením nebude robiť obštrukcie. 

  Aleš zatiaľ nemal žiadne skúsenosti s detektívmi. Ktovie, či aj ostatní postupujú obdobne? 

  Nech je aký chce, hlavné je, aby našiel podliaka, ktorý škodí Združeniu. Rád by sa ho opýtal, prečo to vlastne robí? Pre peniaze, z pomsty, alebo len z plezíru. 

 

                                              X               X                X                X 

 

    Príbeh pokračuje...     

 

                                                           Dvadsiata ôsma kapitola.  

 

           Hotel - Skalisko - máj - rok - 2017. 

 

      ,,Adam, zajtra odchádzam do Bratislavy, vrátim sa v nedeľu večer." 

  Adam Polák nervózne vstal z kresla. Podišiel k barovému pultu a nalial si kofolu. Hodil do nej štyri kocky ľadu. Na to, že bol máj, slnko poriadne pripekalo. 

  Cítil, že má telo v jednom ohni, ale teplé počasie nebolo na príčine jeho rozpoloženia to vedel určite. Pomiešal obsah tekutiny v pohári. Pozoroval, ako sa v ňom topí ľad. Pritlačil si ho na rozpálené líco. Potreboval schladiť žiaru a napätie, ktoré ho zožierali. 

   Pomaly sa obrátil k Adele. Snažil sa pôsobiť pokojne aj, keď mu to nešlo. 

,,Musíš odísť práve teraz? Vieš aká tu vládne nálada. Zamestnanci sa navzájom podozrievajú, sledujú sa. Donášajú na seba. Každý deň si vypočujem niekoľko ponosov. Čakám, kedy sa príde nejaký hosť sťažovať, že sa mu niečo stratilo. A ty v tomto chaose chceš na tri dni odísť? Pochopil som to správne?" 

,,Ani ja nie som nadšená, ale... dostala som od riaditeľa Hudáka správu, aby som prišla do hlavného mesta kvôli dôležitému jednaniu." Adela vedela, prečo ju Aleš volá do Bratislavy. Napísal jej to v súkromnom e-maily. Chcel jej predstaviť detektíva, ktorého s Martonom vybrali. Túto závažnú informáciu nechcela povedať nikomu v hoteli, ani svojmu zástupcovi, nie. 

   Vedela, že má právo sa na ňu hnevať. Adam nebol veľký diplomat, obával sa, že ak sa počas jej neprítomnosti, znova vyskytnú krádeže psychicky ho to položí. Toho sa bála aj ona. V poslednej dobe bol z neho uzlíček nervou. Jeho manželka čakala druhé dieťa. Vyžadovala si neustále Adamovu prítomnosť. No a teraz hrozilo, že bude musieť v hoteli ostať celý víkend. 

,,Nie je to jednoduché pre nikoho z nás, ale musíme sa snažiť prekonať zlé obdobie. A veriť, že nastanú..." 

,,Nechaj si tie agitačné reči! Ja potrebujem byť cez víkend doma. Veď vieš, že Iveta nemôže ostávať dlho sama. Má rizikové tehotenstvo a k tomu ešte malé dieťa, ktoré si neustále vyžaduje pozornosť." 

,,Tak, čo mám podľa teba robiť, Adam? Mám zavolať obchodnému riaditeľovi, nášmu priamemu nadriadenému, že nemôžem prísť, lebo môj zástupca má tehotnú manželku?" 

 

                                               X                  X                   X                    X 

 

  Pokračujeme... 

                                                              Dvadsiata deviata kapitola. 

 

    ,,Do šľaka!" Adam sa prechádzal po miestnosti v ruke silno zvieral pohár s nápojom. 

   Adela čakala, že ho každú chvíľu rozpučí. 

,,Prosím ťa, upokoj sa! To, že budeš nadávať a pobehovať sem-tam ako tiger v klietke ničomu nepomôže." 

,,Tebe sa to hovorí! Nemáš muža, ani deti. Môžeš sa zobrať a ísť do sveta, ale, čo ja a moja rodina? Musím splácať hypoteku, Iveta je na materskej, živím..." 

,,Prestaň!" Adela ho drzo zahriakla. Šlo jej na nervy jeho vyratávanie záväzkov. Pôsobil na ňu ako stará baba na rinku, čo ľametuje a prosí ľudí, aby si kupovali práve jej tovar. 

,,Si chlap, tak sa k tomu aj chlapsky postav!" 

,,A, čo mám podľa teba robiť? Poraď, keď si taká múdra!" 

,,V prvom rade si sadni a polož ten pohár. Potom sa rozumne dohodneme na ďalšom postupe." 

   Adam sa trocha upokojil, sadol si do kresla a pozeral sa priamo na ňu. ,,No hovor, počúvam tvoj návrh." 

,,Do Bratislavy musím ísť. Vieme to obidvaja." 

Prikývol. 

   Adela pokračovala: ,,Choď domov. Podrobne vysvetli Ivete všetky vzniknuté okolnosti." 

,,Vie o nich." 

,,Tým lepšie. Pobaľte si najnutnejšie veci na tri dni. Nalož do auta Ivetu aj malú Venesku a príťte sem. Ubytujete sa v služobnom apartmáne, určenom pre neobvyklé prípady. Ty budeš v práci, ale zároveň môžeš dozrieť aj na rodinu. Vaneska sa môže hrať v detskom kútiku a Iveta si užije hotelový bazén, saunu a vírivku. Neboj sa, bude spokojná, nebude ti nadávať." 

,,Ale, čo na to povedia ostatní? Budú hundrať, že aj oni chcú také vymoženosti pre rodinu." 

   Na chvíľu sa zamyslela. Uvažovala, že má pravdu. Stačí, ak niekto zavolá na vedenie a bude z toho pekný - prúser. Lenže iné východisko nevidela. 

,,Máš iný návrh?" 

,,Nie." 

,,No tak vidíš?" 

,,Vieš aký dokážu byť ľudia závistliví. Začnú klebetiť - zástupca môže rodine dopriať zadarmo víkend v luxuse a my čo?" 

,,Panebože! Poraď niečo ty!" Adela začínala byť tiež nervózna. Má na starosti celý chod hotela a ona musí riešiť neprajných zamestnancov. Zdalo sa jej, že v poslednom čase naráža všade na prekážky, ktoré jej niekto naschvál stavia do cesty. 

   Skutočne má nejakého nepriateľa, ktorý chce jej pád? 

,,Uvažuj! Adam, čo máš vygumovaný mozog? Povedz aj ty niečo, nech sa pohneme ďalej a nemusíme sa zastavovať pri každej maličkosti." 

V tom ju napadla spásonosná myšlienka. ,,Čo keby som zavolala Hudákovi a všetko mu povedala. Je na čele vedenia, môže zasahovať do riadenia hotelov v Združení. Nech pošle e-maily manažérom a vyhlási súťaž o najlepšieho zamestnanca mesiaca. Ten za odmenu získa s celou rodinou pobyt v apartmáne v hoteli, kde pracuje. Všade rozhlásime, že tento mesiac si to vyhral ty. A vec je vybavená!" Adela zajásala. 

,,Ja neviem. Neznie to príliš komunisticky? Vtedy sa zverejňovali rôzne súťaže a akcie - Zet." 

 

                                   X                  X                     X                       X 

 

    Pokračujeme ďalej...     

                                                              Tridsiata kapitola. 

 

       ,,Preboha, čo by si chcel?! Nič ti nie je dosť dobré." Adelin hlas naberal na intenzite. ,,Vymysli teda niečo! Mňa už nič nenapadá." 

  Adam sa oprel, zaklonil hlavu a zatvoril oči. ,,Niekedy sa pýtam sám seba, prečo nás takto Boh skúša? Prečo nám do cesty stavia nové a nové prekážky? Nemôže byť každý deň jasný bez starostí a nástrah?" 

,,Adam, nerozčuľuj ma, zbytočne! Hovor rozumne k meritu veci a nefilozofuj! Lebo si začnem o tebe naozaj myslieť, že nemáš v hlave všetko v poriadku. Vzchop sa! Fňukáš ako stará baba!" 

,,Vieš, Adela, v poslednom čase sa na mňa valí toľko problémov z každej strany, že nadobúdam pocit, že už nevládzem ísť ďalej." 

,,A dosť!" Sadla si k nemu a zatriasla ním. ,,Tie hlúpe reči nechcem viac počuť, rozumieš? My to zvládneme. Sme predsa tím, nie?" 

,,Ja neviem..." 

,,Čo nevieš? Ak nemáš lepší nápad ako ja, tak idem volať Hudákovi a poviem mu, nech všetky hotely obošle e-mailom. A vyhlási súťaž o najlepšieho pracovníka mesiaca. A vôbec sa nebudem zaoberať tým, či to vyznieva ako komunistická päťročnica. Jasné? A prestaň fňukať ako decko, ktoré si rozbilo koleno. Už mám všetkého plné zuby, krádeží, nespokojného personálu a hysterického zástupcu na pokraji zrútenia." 

,,Ja som chcel len..." 

,,Buď ticho a vypadni z mojej kancelárie. Idem telefonovať, nech sa konečne pohneme z miesta. Choď domov, zbaľ ženu a dieťa. Zajtra ráno vás tu chcem vidieť všetkých troch. O desiatej do obeda mi ide vlak, tak nech si presný. Zmizni!" 

    Vstala a prešla k písaciemu stolu. Zobrala do ruky telefón a začala hľadať číslo Aleša Hudáka. 

,,Ty si ešte tu?" 

  Adam nič nepovedal, vstal z kresla a šiel k dverám. Nechcel sa hádať, predsa len bola jeho nadriadená. 

  Niekto musí ustúpiť, pomyslel si.  

 

                                           X                X                X                 X 

 

    Ako to bude ďalej? 

---