Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seStarý mládenec. Erotické spomienky- 1. časť.
Autor
Večný snílek
1.časť. Jana.
Peter Hlbočan sa nespokojne prevrátil na posteli. Vzdychol, naklonil sa odpil z horúceho čaju. Za oknami bytu bol krásny slnečný deň a on sa musel váľať pod prikrývkou.
V tom kýchol, oči sa mu naplnili slzami. Nahlas nevychovane zanadával: ,,Svinská chrípka!" Vysmrkal sa a utrel oči. Snažil sa zaspať, aby rýchlejšie prešiel čas a on bol opäť zdravý a plný životných síl.
Zatláčal silno zrak a počítal ovečky. No, stále neupadal do spánkového delíria. Miesto toho mu chodila po rozume udalosť, ktorej bol hlavným aktérom. Nedá sa povedať, že to bola nepríjemná skúsenosť, skôr sa cítil trápne. Teda na začiatku, ale postupne získal viac odvahy a sebaistoty.
Peter mal štyridsať rokou a žiadnu trvalú známosť. Nie preto, že by nebol vzdelaný, alebo nevychovaný, či nemajetný. Práve naopak. Vlastnil vysokoškolský diplom, celkom pekný jedno izbový byt, stály mesačný príjem. Tak, kde je potom chyba? Sám nevedel. Možno príčinou jeho nezdaru bola nesmelosť. Kým sa rozhodol osloviť ženu, ktorá sa mu páčila, za ten čas mu ju vyfúkol iný muž. To sa opakovalo niekoľkokrát. A tak sa rozhodol. Nájde si ženu, len na sex za ktorý jej zaplatí. A všetko bude bez problémov, konfliktov a vysvetľovania.
A tak sa aj stalo. Keďže žijeme vo svete informačných technológii, nie je to žiadna veda nájsť ženu, ktorá nemá záujem o nič iné len o sex za peniaze.
Našiel ju cez internet. Odpísal a vysvetlil, čo od nej požaduje. Žena, ktorá sa predstavila menom Jana, súhlasila so stretnutím. Napísala cenu.
Tú Peter rešpektoval. A súhlasil so všetkými jej podmienkami.
Nato obdržal presnú adresu a mesto kam má prísť. Dohodli sa na dni a čase návštevy. Neskôr Petra napadla ešte jedna vec, ktorú jej hneď napísal:
,,Nemohla by si mi poslať pár tvojich fotiek v Evinom rúchu?"
Odpoveď dostal obratom. ,,Mohla. Aké by si chcel? Z predu, alebo zo zadu?"
,,Skús to skombinovať."
,,V poriadku."
O hodinu mu prišli tri erotické snímky, ktoré sa mu celkom pozdávali. Prezeral si ich viac ráz, pomaly, postupne, aby sa na ňu poriadne naštartoval.
Nastal deň, kedy sa mali stretnúť. Peter sa dôkladne okúpal, oholil, navoňal a starostlivo obliekol.
Predtým ako sadol do auta zatelefonoval Jane, či sa náhodou niečo nezmenilo a či schôdzka trvá. Po schválení sa vydal do mesta Prievidza.
Zapol navigáciu, ktorá ho presne nasmerovala na udanú adresu.
Stál pred dverami a trocha nervózne pritláčal prst na zvonček. Obával sa, či ho privíta tá istá žena, ktorú videl na fotografiách.
Počul otáčať kľúč v zámke a odrazu stála pred ním menšia, čiernovlasá dievčina. Na pár sekúnd zaváhala, potom sa usmiala. ,,Ty si Peter?"
,,Spávne. Pred hodinou som ti volal, či môžem prísť."
,,Jasne. Prepáč, som trocha v pomykove, lebo uspávam dcéru. Mala ísť k opatrovateľke, ale odriekla to na poslednú chvíľu."
Prvá komplikácia, pomyslel si Peter.
Nesmelo odstúpila do chodby. ,,Poď ďalej, nejako to zvádneme."
Vošiel so predizby. Nebolo tam nič navyše. Šatníkova skriňa, vešiak na kabáty a malý koberec.
,,Je tu len jedna miestnosť, kuchyňa, chodba a kúpeľňa. Vieš, som slobodná a mám decko. Musím sa živiť ako viem."
Petrovi sa zdalo, že sa ospravedlňuje.
,,Veď áno. Niektorí ľudia to nemajú ľahké. Ja ťa neodcudzujem."
,,Vážne?"
,,Vážne. V pohode." Petrovi bolo úplne jedno ako si táto útla dievčina zarába na živobytie. Hlavne, že mu dá zapichať, lebo už dlhšie nemal sex.
Malé, asi dvojročné dievča sa postavilo v postieľke. A pozorne sledovalo prichádzajúceho chlapa.
,,Hanka, čo som povedala? Zatvor očká a spi!"
Dievčatko hlas mamy nevnímalo. Meravo stálo, držalo sa ohrátky a prechádzalo pohľadom po cudzincovi, ktorého ešte nevidelo."
Peter sa obrátil k Jane. ,,Ako to chceš riešiť? To budeme robiť pred ňou?" Celá situácia sa mu zdala trápna a ponižujúca.
,,Neboj, ona o chvíľu zaspí. Uvarím ti zatiaľ kávu."
,,Dobre. Sadnem si do kuchyne a počkám."
,,Si fajn. Hneď ju uspím."
Otočila sa a zamierila k dievčatku.
Peter počul, ako sa s ňou potichu vadí a dohovára jej. Prebehlo mu mysľou, aké smutné detstvo majú deti slobodných matiek.
Nevedel prečo, ale cítil k tej žene a jej dieťaťu úplnú ľahostajnosť.
Koniec prvej časti.
6 názorů
Večný snílek
20. 11. 2018Milý Larkov, veľmi si cením hodnotenie každého človeka a zvlášť redaktora. Ani si nevieš predstaviť, čo pre mňa znamená, že si sa pristavil a prečítal môj výtvor.
Teraz k tvojim dotazom: Sú to spomienky muža po päťdesiatke, jeho obhliadnutie. Som rada, že mi ich dovolil spracovať, lebo, keď mi ich rozprával zneli mojim ušiam zaujímavo. A videla som v nich veľký potenciál, námet. Že sú krátke? Ja som ich spracovala podľa toho, čo mi napísal, ešte som sa snažila to trocha natiahnuť. Nie je to román, sú to len spomienky, jednotlivé úseky jeho života.
Slovo : v pomykove - sa u nás používa dosť často a znamená nerozhodnosť. Som na vážkach, rozmýšľam, čo mám urobiť, rozhodujem sa. Pamäť mi lieta, premýšľa, uvažuje.... Dúfam, že som to vysvetlila dostatočne.
Neodcudzujem - nie je to preklep. Toto slovo je u nás tiež často používané. Znamená, že viem o slabostiach toho druhého, čo koná, je to možno proti morálke, ale ja mu to nemám za zlé, nesúdim ho, nezatracujem, neodcudzujem.
Od začátku mě to zaujalo tak když se po dočtení dozvídám, že je to jen konec první části, cítím trochu zklamání, ale zároveň se těším na část druhou, protože mám jakési tušení... které se nemá prozrazovat. Bavilo mě to číst bez ohledu na ten "mírně cizí" jazyk, k němuž mám na dvou místech dotaz: co je to ...v pomykove... ? a není tady: ...Ja ťa neodcudzujem... nějaký překlep?
Večný snílek
29. 10. 2018Prvú a druhú časť, lebo to je poviedka a tie nebývajú dlhé.
Prečo?
Večný snílek
29. 10. 2018Ja by som sa bála tiež. Čo keby ten muž bol brutálny, alebo zabijak. Lenže tieto ženy mnohokrát nemajú na výber. Sú tak zúfalé, že im je to v podstate jedno.
Čudovali by sme sa, koľko si ich zarába podobným spôsobom.
Už som dopísala druhý diel, prezradím neskončí to -- žili do smrti šťastne, kým nepomreli.
Nie, nie...
Život je tvrdý boj...
Ešte niečo prezradím, že tú poviedku som napísala podľa rozprávania skutočnej postavy, skutočného muža. Len som ju pochopiteľne literárne upravila, vylepšila.
Ruža z Moravy
29. 10. 2018Nejsem oprabdu prudérní, ale tímto způsobem bych se živit nechtěla.Bála bych se nějakéhozvrhlíka asi a prostě popcvahu na toto nemám. jinak proti sexu nejsem. Ale asi jen s tím jedním partnerem a musím jej dobře znátJsem zvědavá, jestli to neskončí hapy endem s nimi.