Ste pre mňa všetkým -51 -52-53-54-55-56- 57- 58- 59-60-kapitola

                                                             Päťdesiata prvá kapitola. 

 

   Adam bežal smerom k recepcii. Adela ho nasledovala. 

,,Zuzka, nevidela si tadiaľto utekať vysokého, mladého muža?" 

,,Nie, prečo? Stalo sa niečo?" Pozerala vyplašene najskôr na jedného, potom na druhého. 

  Adam kývol rukou. ,,Keby si ho videla, okamžite zavolaj mňa, alebo Adelu. Rozumela si?" 

,,Rozumela, ale ako poznám, že je to práve ten, ktorého hľadáte?" 

,,Zabudni na to." Adam sa rozhliadal po vstupnom vestibule, či ho neuvidí niekde sa skrývať. 

   Adela šla k východu, obzerala okolie a parkovisko, ale márne. Stratil sa. Vrátila sa k Adamovi. 

,,Zbadala si ho niekde?" 

,,Nie. Vyparil sa ako duch. Začínam si naozaj myslieť, že je to fantóm hotela, ktorý žije v pivnici a vychádza von, len aby kradol a robil zle." 

,,Ale, prosím ťa... Adela. Toto nie je film, ani rozprávka, ale skutočná realita a ten človek si robí z nás dobrý deň. Pozná hotel a vie, kadiaľ má nepozorovane zmiznúť. Teraz už aspoň vieme, že je to muž a nikto ho nepozná. On pozná tunajšie pomery, ale nie je zamestnancom hotela. Označujem to za úspech. Trocha sme pokročili." 

  Adela pokrčila ramenami. ,,Možno... teda asi máš pravdu. Vráťme sa do zasadačky." 

 

                                                      X                                             X 

 

   ,,Čo si zasa vyviedol?" Zuzana sklopila zrak k svojim nohám. ,,Privádzaš ma do nepríjemných situácii. Kvôli tebe musím klamať." 

,,No, no, aká si zrazu precitlivená. Keď sme chodili s bandou, vykrádali a rozbíjali obchody tak ti to nevadilo, že?" 

,,Lenže to bolo predtým, mala som šestnásť, bola som hlúpe decko, ktoré sa dalo ľahko zmanipulovať," stíšila hlas, aby ju nikto iný nepočul, len muž ukrývajúci sa pod pultom, pritlačený k jej nohám. 

,,Na čo si tam šiel? A ukazoval sa a dokonca aj ozýval? Si idiot, vieš to? Nevedia o tebe, že u mňa v izbe bývaš. A ty takto zbytočne riskuješ!" 

,,Chcel som vidieť toho detektíva, ktorého si na mňa doviedli z Bratislavy. Lenže ja som chytrejší, než oni dohromady." 

,,Si blázon! Somár! Vypadni odtiaľto, vypadni z hotela, kým sa situácia upokojí. Nechcem, aby nás odhalili. Potrebujem prácu! Chápeš?" 

,,Ale, milá Zuzanka, chceš, aby som im prezradil o tebe, aký si kvietok a čo si vyvádzala v Trenčíne? A čo, keby si pozreli tie tvoje krásne fotografie, ktoré si predávala do nemeckých porno časopisov. A čo ten sfalšovaný životopis a vysvedčenia? Mám pokračovať?" 

,,Vypadni, ty svinský hajzel!" 

,,Ale, ale, nie tak zhurta." 

,,Už odišli. Odplaz sa do mojej izby, nech ťa dnes vôbec nevidím, lebo by som ťa musela prepichnúť ako sviňu na zakálačke. Strať sa!" 

  Muž sa pozviechal, no nevystrel sa, naopak, prikrčil sa, pritlačil sa k stene, aby s ňou splynul a vyšiel zadným východom pre zamestnancov. No, než odchádzal počul ešte sladký hlas recepčnej. 

,,Dobrý deň, vážení. Vítam vás v hoteli - Skalisko a želám krásny pobyt." 

   Pri tých slovách sa mierne pousmial a pomyslel si, že sú to možno jeho nové obete. 

 

                                                        X                                            X 

 

                                                             

 

     

                                                            Päťdesiata druhá kapitola.  

 

     Adela a Adam sa vrátili do sály v čase, keď hovoril detektív Peter Burian. Jeho prejav bol vecný, jasný a kultivovaný. Informoval zamestnancov, ako sa majú správať počas vyšetrovania, aby nemarili nevedome dolapenie páchateľa. 

  Adela a Adam si sadli na svoje miesta a počúvali ho. Aleš Hudák vyhľadal pohľadom Adelu a očným kontaktom sa opýtal, či ho našli. Adela pochopila jeho nemú otázku a pokrútila hlavou. 

   O desať minút rozpustili stretnutie zamestnancov a presunuli sa do pracovne Adely. 

   Práve v tom istom čase, keď Aleš Hudák, Peter Burian, Adela Homolová a Adam Polák sa radili, kto bol ten záhadný muž, ktorý sa im bez stopy vyparil, sa recepčná Zuzana Krkošková vrátila do svojej izby v hoteli Skalisko. Našla tam na posteli rozvaľovať sa a spať to hnusné hovädo, ktoré z celej duše nenávidela a ktoré ju navlieklo do odporného svinstva, ktoré v živote vykonala. 

   Stála pri dverách a pozorovala ho ako chrápal. Napadlo ju, čo keby, opatrne prišla k nemu, zobrala vankúš a poriadne pritlačila. Potom v noci by ho nepozorovane odviezla do lesa, vykopala plytký hrob a ostatné nechala na lesnú zver. Nikto by ho nehľadal, lebo je ako potulný, prašivý pes, ktorý nemá domov, ani rodinu. Preto sa jej drží ako štenica. Keď sa dopočul, že sa dostala z drog a hazardu prišiel ju pozrieť. Miesto, kde ju našiel sa mu páčilo. Stála na recepcii, úplne iná žena, pekne oblečená, upravená, všetci si ju vážili. Napadla ho pre neho existenčná myšlienka. Ubytuje sa u nej a bude parazitovať na peniazoch, ktoré zarobí. No časom mu to nestačilo, rozhodol sa, že si bude prilepšovať krádežami v izbách hostí. Zuzana mu v tom nedokázala zabrániť, lebo ju držal v hrsti. 

   Pomaly sa približovala k posteli, váhala, či má zobrať vankúš. Ak to urobí, má pokoj. Kiežby mala viac odvahy! 

   Odrazu prudko otvoril oči a stretol sa s tými jej. Zuzana stála meravá, neschopná slova, ani pohybu. Bála sa, že vycítil, čo chcela urobiť. 

,,Už si sa vrátila? Akosi zavčasu." 

,,Igor ma prišiel skôr vystriedať. Bol mi dlžný dve hodiny," snažila sa hovoriť pokojne. 

,,Aké reči sa šíria po hoteli? Všimol si ma niekto ako vyzerám a dal tej krave, alebo tomu detektívovi môj popis?" 

,,Neviem. Nič som v tom zmysle nepočula." 

,,Neklam!" skríkol, až sa strhla. 

,,Neklamem! A nekrič, lebo ťa niekto počuje a požaluje šéfke." 

,,Dobre, veď ja nič," usmial sa na ňu jeho tipickým škodoradostným, frajerským úsmevom, ktorý jej bol odporný. Videla ho už toľkokrát a neveštil nič dobré. 

,,Doniesla si niečo jesť? Som hladný ako vlk." 

,,Tu máš," vytiahla z igelitovej tašky plastovú nádobu v ktorej bola večera. 

,,Dobré dievča," pristúpil k nej a pohladil ju po lici. 

,,Nedotýkaj sa ma, rozumieš?" 

,,No, no, aký sme citliví..." 

,,Mal by si vypadnúť, aspoň na pár dní, kým neprestanú po tebe pátrať."

,,A nevieš, kam by som šiel?" 

,,K svojej bande do Trenčína." 

,,Tí odišli preč, niekam do Nemecka. Už si mi ostala len ty, zlato. A preto ti ostanem na krku a nepohnem sa odtiaľto, či sa ti to páči, alebo nie. Je to jasné?"

    Zuzana neodpovedala, lebo jasné jej to bolo dostatočne. V tejto chvíli, v tomto okamžiku tak veľmi ľutovala, že ten vankúš predsa len nepritlačila na ten jeho odporný ksicht. Mala by od neho navždy pokoj. 

 

                                                                 X                               X 

 

                                                                    Päťdesiata tretia kapitola. 

 

     Keď už bol v hoteli večerný pokoj, detektíva Buriana ubytovali, Adam odišiel domov, hostia boli vo svojich izbách, zašli Adela s Alešom do sauny. 

   Sedeli vedľa seba úplne nahí. Užívali si ticho, príjemné teplo, ktoré im z tiel vyplavovalo napätie a stres posledných dní. 

  Adela sa opierala o Aleša a prechádzala mu rukou po tele. Aleš ju hladil po vlasoch a premýšľal. ,,Ako je možné, že vám utiekol? Len tak zmiznúť nemohol. Nebol to zamestnanec už to vieme, a nebol to, ani zvedavý hosť. Tak kto to potom bol? Napadlo ma, či to náhodou nebol dotieravý novinár, ktorý niečo počul, alebo dostal tip a chcel si potvrdiť podozrenie, ale na recepcii zapísaný ako hosť nebol. Už som to s detektívom Burianom u obidvoch recepčných overoval, ani jeden z nich si na takého muža s vyzývavým správaním nespomínal." 

,,To je pravda. Ja som sa tiež pýtala Zuzany aj Igora. Osobne mi to potvrdili. Autom odtiaľto neodišiel, lebo som bežala na parkovisko a žiadne vozidlo v tom čase neštartovalo. Že by odišiel peši? Tomu neverím, musel by byť vynikajúci športovec, lebo zdolať ten strmý kopec je - echt zaberačka aj pre trénovaného človeka. A keby aj. Určite by som ho videla utekať. Ale nič, žiaden pohyb a sledovala som parkovisko a okolie ako jastrab." 

,,Tak mi povedz, kam sa podel?" 

,,Neviem. S Adamom sme prezreli každý kút. On vo vnútri a ja vonku." 

,,Že by sa skryl v kotolni, alebo v sklade prádla, možno v práčovňi?" Uvažoval Aleš. 

,,Na to nemal čas, lebo sme za ním hneď vybehli, a potom... musel by to tu poznať."

Nebol to, predsa len nespokojný brigádnik? Ktorý ten lup, ani nepotrebuje, len chce škodiť." 

,,Bolo by to možné, lebo som ho nepoznala. Zo začiatku ma jeho slová zarazili, preto som sa na neho zamerala a bola som zaskočená, že ho nepoznám. Veď som prechádzala životopisy zamestnancov niekoľkokrát a pri každom je aj fotografia, utkvel by mi v pamäti, aj keby bol nový, prijatý nedávno. Starších zamestnancov poznám všetkých." 

,,Je to záhada," konštatoval Aleš a pritiahol si ju bližšie k sebe. ,,Pred Burianom je neľahká úloha." 

,,Ešte si mi nepovedal, kde sa ti ho podarilo tak rýchlo zohnať?" 

,,Oslovil som pár obchodných priateľov, pred ktorými som spomenul, že by som potreboval človeka, ktorý má dobré výsledky v oblasti detektívneho pátrania. Jednohlasne mi odporučili Buriana. Zavolal som mu. Stretli sme sa. Hneď od začiatku na mňa pôsobil profesionálne a keď mi povedal, že niekoľko prípadov krádeží vyriešil, rozhodol som sa, že ho požiadam o pomoc. Súhlasil, lebo sa mu prípad zdal zaujímavý. A ostatné už vieš." 

,,Aleš, modlím sa, aby bol úspešný, lebo to dosť ťažko znášam. Psychicky ma to deptá a umára. V noci sa strhávam zo sna, lebo vidím človeka bez tváre, ktorý sa zakráda po chodbách." 

,,Viem, miláčik, viem. Ja tiež nebudem mať pokoj, kým neprídeme celej záhade na koreň." 

,,Som už ospalá, nechceš ísť do postele?" 

   Aleš ju pohladil a veľavravne sa na ňu pozrel. 

,,Posteľ, nie je až taký zlý nápad..." 

 

                                                         X                                       X

                                                                 Päťdesiata štvrtá kapitola. 

 

    V utorok ráno šla Adela odprevadiť Aleša. Stáli pri jeho aute. 

,,Píš mi e-maily každý deň, som zvedavý, čo zistí Burian. Vkladám do neho poslednú nádej, ak neuspeje, oznámim danú skutočnosť vedeniu a zavolám políciu." 

,,Si si vedomý toho, že nás pripravíš o dobré meno a možno aj o zamestnanie?" 

,,Som, ale nemám na výber." 

Prikývla. 

,,Pochop, Adela, som tlačený k múru, a práve preto musíme zariadiť, aby tie krádeže odtiaľto zmizli a očistilo sa dobré meno hotela a zamestnancov," vyhlásil rezolútne. 

Vzdychla, ale vedela, že má pravdu. 

Chytil jej ruku a priložil si ju k perám. ,,Musím ísť. Dávaj na seba pozor a nezabudni mi každý večer napísať."

   Nasadol do auta a vyštartoval. 

  Adela dlho stála na parkovisku a pozerala sa ním. Odrazu pocítila smútok, samotu a prázdno. Ale prečo? Sama nevedela.  

 

                                                     X                                      X 

 

    O dva dni zaklopal na dvere Adelinej pracovne detektív Burian. 

,,Prosím, vstúpte!" 

Otvoril ich a strčil dnu najskôr len hlavu. ,,Neruším, pani riaditeľa?" 

,,Nie, len smelo." 

,,Chcel som vás informovať, čo som tie dva dni robil a potom... ukážem vám niečo na zázname z kamery." 

,,Pán Burian," vzhliadla od počítača, ,,ja som tie zábery videla snáď stokrát a nič som tam zaujímavé nenašla." 

,,Vy možno nie, ale trénované oko, áno." 

,,Skutočne?" vyskočila spoza stola. ,,Naozaj ste tam niečo objavili, čo by nám mohlo pomôcť?" 

,,Veď uvidíte." 

,,Prosím, sadnite si. Nalejem vám niečo na pitie?" 

,,Ak môžem poprosiť minerálku." 

   Naliala do dvoch pohárov číru tekutinu. Jeden mu podala. ,,Pán Burian, zavolám aj pána Poláka, určite to bude chcieť vidieť aj on." 

,,Nemám námietky." 

  O pár minút sa rozleteli dvere a vošiel Adam. Videl sedieť v kresle Buriana ako niečo vysvetľuje Adele. 

,,Adam, sadni si a počúvaj. Pán Burian má prvé výsledky pátrania, sú zaujímavé a tiež nám niečo ukáže na zázname z kamery," informovala ho v rýchlosti Adela. 

,,Ako som už spomínal, pani riaditeľke," ujal sa slova detektív, ,,zameral som sa hlavne na tých, ktorí nemajú problém dostať sa do izieb hostí a hlavne vedia o ich pohybe. V prvom rade sú to recepčný, že áno?" 

Obidvaja svorne prikývli. 

,,Ale... za nich dám ruku do ohňa. Obidvoch som dôkladne preverila. Igor je spoľahlivý, má manželku a tri deti. Býva v Žiline. A Zuzana... je sirota. Rodičia zomreli pri autohavárii. Je slobodná, slušná, vždy zoberie službu aj navyše. Býva v hoteli. Pochádza z Trenčína." 

,,Pani riaditeľka, počkajte s tou rukou... ja by som ju do ohňa nedával. Verím, že ste si pozreli ich papiere. Lenže... ja som si ich aj overil, nie len pozrel. Zavolal som priateľovi, ktorý pracuje na polícii a ten preveril dôkladne Igora Skačana a Zuzanu Krkoškovú. Zobral to od rodného listu, cez školy, rodičov, súrodencov... až po dnešok." 

,,Preboha, nenapínajte nás, pán Burian," Adela vyskočila zo sedačky a začala nervózne chodiť po miestnosti. 

 

                                                            X                                      X 

Už naozaj ide do tuhého... 

 

                                                            Päťdesiata piata kapitola. 

 

    Obidvaja muži sa na ňu nemo pozerali, ako chodí od dverí k oknu a naspäť. 

,,Môžem pokračovať?" opýtal sa detektív nespustiac z nej oči. 

,,Môžte. Nevšímajte si mojej indispozície. Som veľmi nervózna a nedočkavá, čo ste zistili." 

,,Chápem. Začnem u Igora Skačana, lebo tam je to jednoduchšie. Pochádza z usporiadanej rodiny. Otec je murár, matka pracuje vo fabrike pri Žiline. Má mladšieho brata Vlada. Obidvaja sú ženatí..." 

,,Prosím vás, pán Burian, preskočte omáčku a prejdite k podstate," prerušila ho Adela, nedočkavá, čo sa dozvie. 

,,Áno. Takže rodinné pomery sú také, ako ste spomínali. Vzdelanie - gymnázium a vysoká škola prvého stupňa. Titul - bakalár. Všetko sedí." 

Adela vzdychla. ,,Veď som vám hovorila..." 

,,Ale, pani riaditeľka, u Zuzany Krkoškovej to nie je tak ako napísala do životopisu a do dotazníka." 

,,Neverím. Čo môže slobodné dievča skrývať?" 

,,Budete sa čudovať. V prvom rade - nevolá sa Krkošková, ale..." 

,,Čo?" ozvalo sa dvojhlasne. Adam a Adela sa na seba pozreli. 

,,Môžem pokračovať?" 

,,Áno, samozrejme." 

,,... zmenila si meno. Krkošková, tak sa volala jej matka. Po otcovi sa volá Zárecká. Už na základnej škole mala problémy. Zlá spoločnosť. Začala študovať odevnú priemyslovku, nedokončila ju. Alkohol, drogy, absencie. Dostala sa do akejsi bandy s ktorou vykrádala obchody. Natáčala porno pre nemecké spoločnosti. Nebudem pokračovať, lebo je to úplné dno, aké si viete predstaviť." 

   Adela nedokázala počúvať tie strašné slová. Zakryla si rukou ústa a bežala k dverám. Napínalo ju na vracanie. Stačila ešte povedať: ,,Prepáčte." A vybehla von. 

,,Čo sa jej stalo?" opýtal sa prekvapene detektív. 

,,Viete, slečna Homolová, si veľmi zakladá na zamestnancoch a verí im. No, a práve teraz zistila, že sa jej zrútil svet. Tak sa nečudujte, že takto reagovala." 

,,Aha." Burian sa ju snažil pochopiť, lebo on neveril nikomu, koho si osobne nepreveril. 

    O chvíľu sa vrátila. 

,,Ospravedlňujem sa. Prosím, dokončite svoje poznania." 

,,Dobre. Jej rodičia žijú, len sa s ňou nestýkajú, lebo sa vydala proti ich vôli. Jej manžel sa volá Dušan Koprda." Pozrel sa do papierov. Niečo očami hľadal. ,,... ale nevidím, že by sa rozviedli. Takže vám klamala, aj v tom, že je slobodná. Všetky dokumenty, ktoré vám predložila sú falošné. Aj titul, ktorý užíva si prisvojila podvodom. Nemá skončenú, ani strednú školu." 

,,No, a kde je teraz ten jej manžel?" opýtal sa Adam, ktorý si robil poznámky. 

,,Posledné dva dni som ju sledoval. Vždy, keď skončila službu, šla do skladu kuchyne, kde sú veľké chladničky. Vybrala odtiaľ jedlo, ktoré uložila do plastového obalu. Ten schovala do tašky. Nikto si tú trochu jedla, ktorú každý večer zoberie, nevšimne. Do konca sa nikto, ani nezaujíma o to, že si vôbec odniesla potraviny." 

,,No a? Čo z toho usudzujete?" Zaujímala sa Adela, už celkom vrátená do reality. 

,,Len to, že ten jej manžel je tu v hoteli. Je to ten muž, ktorého hľadáte." 

 

                                                        X                                  X 

 

                                                                  Päťdesiata šiesta kapitola.  

 

    Obidvaja na neho vytreštili oči, neschopní slova. 

,,Ale veď, by sme si ho všimli, keby sa ponevieral po hoteli," namietla Adela. 

   Burian pokrútil hlavou. ,,Nemuseli ste si ho všimnúť. Nevedeli ste o ňom tak ste ho nehľadali. Možno ste ho aj videli, ale bol to pre vás hosť o ktorého ste sa nemali prečo zaujímať." 

,,Máte pravdu," prisvedčil Adam. 

,,Ale, keby sa objavoval stále na záberoch z kamery, utkvel by mi v pamäti." 

,,Á... dobre, že ste mi pripomenuli," vyskočil z kresla Burian. ,,Sľúbil som vám, že som niečo na zázname z kamery našiel. Prosím, presuňme sa k počítaču." Zasunul do koncovky USB kľúč. 

Adam a Adela zaostrili pohľad na obrazovku, zvedaví, čo uvidia, lebo všetky záznamy videli viackrát a nič zaujímavé nenašli, čo by stálo za pozornosť. 

,,Pozrite sa," vyzval ich Burian. ,,Čo vidíte?" 

,,Zuzanu, prechádza po chodbe a kontroluje kamery." 

,,Správne." 

,,Ale veď, je to jej povinnosť. Recepčny chodia námatkovo a kontrolujú ich, keď sú na recepcii obidvaja. Robia to počas striedania služieb," vysvetľovala Adela. ,,Robí to údržbár, ale aj oni, aby sme si boli istí, či sa niečo neprehliadlo." 

,,Áno, ale sledujte ďalej," konštatoval detektív a posunul záznam o niečo dozadu. Teraz tade prechádza znova, ale v ruke drží dlhú tyč a odkláňa kamery iným smerom." 

,,Panenkomária!" vykríkla Adela. ,,Ale veď ona mu chystá terén na krádež!" 

,,Presne tak. Posuniem to, aby ste videli podstatné." 

V tom na danej chodbe bola tma. ,,Vypla svetlá," ozrejmil Burian. 

,,Ja ju zabijem! Vlastnými rukami ju zaškrtím," vyhrážala sa Adela Homolová, celá červená v tvári od zlosti. 

,,Len pokoj, pani riaditeľka," tíšil jej hnev detektív. ,,Ešte nemáme vyhraté. Á... teraz! Sledujete! Vidíte, ten tieň, ako sa približuje a mizne v tej izbe?" 

,,Skutočne," Adam si zväčšil obraz a spomalil záznam. ,,Úžasné, pán Burian, ste kúzelník." 

,,Ja nie, ale technika, viete?" 

,,Ale vy ste to objavili," pripomenula mu Adela. ,,Urobili ste za tie dva dni obrovský kus práce..." 

,,Sem," prerušil ju Peter Burian. ,,Pozrite sa na čas. Celá akcia mu netrvala dlhšie ako päť minút. Je skúsený zlodej a má špeciálny, vojenský výcvik, ktorý absolvoval v zahraničí. Mám to napísané v správe, od priateľa - policajta," objasnil, keď si ho prezerali pátravým pohľadom. 

,,Myslím, pán Burian, že si zaslúžite každé euro a ešte niečo navyše, lebo ste vo svojom obore naozaj vynikajúci," pochválila ho Adela. 

,,Ďakujem. Dobre sa to počúva," usmial sa a vyžíval sa vo vlastnom úspechu. 

,,Zavolám políciu, nech si pre tých... zlodejov prídu," prerušila jeho chvíle chvály. 

   Burian rýchlo precitol a zakričal: ,,Nie!" Ešte nie!" 

Pozreli sa na neho v mlčanlivom úžase. 

,,Prečo nie?" opýtal sa nechápavo Adam Polák.

 

                                                                 X                                      X  

 

                                                           Päťdesiata siedma kapitola. 

 

   ,,Vysvetlím," Burian zaujal profesionálny postoj. ,,Opýtam sa vás, myslíte si, že nejasný záznam tieňa a zásah Zuzany tyčou do kamier, sú dostačujúce dôkazy na to, aby sme ich obvinili z krádeží? Ich právnik to okamžite vyvráti a prokurátor trestné oznámenie zmätie zo stola. Áno, áno, je tu ešte falšovanie vysvedčení, ktoré odôvodní tým, že potrebovala prácu tak sa znížila k takému poľutovania hodnému kroku. A my budeme zase na mŕtvom bode. Rozumiete?" 

   Obidvaja sa zamysleli a zistili, že jeho slová sú opodstatnené. 

,,Uznávame, že je to ako hovoríte," Adam sa pozrel na Adelu. Tá mu kývnutím hlavy prisvedčila. ,,Čo navrhujete?" 

,,Musíme ich prichytiť priamo pri krádeži. A najlepšie by bolo odfotiť ich, alebo nakrútiť na video, aby nebolo pochybností." 

,,V poriadku, ale ako to urobíme," zaujímala sa Adela. 

,,Mám plán." 

,,Vážne?" Adam sa na neho pozrel so záujmom. 

,,Chcelo by to bohatý pár, ktorý by na seba pútal pozornosť. Žena by bola ovešaná drahými šperkami a muž by všade rozprával, aký je úspešný podnikateľ. To by mohlo toho darebáka prilákať a vyšiel by zo svojej diery." 

,,Dobrý plán," pochválila ho Adela. ,,Musím informovať pána Hudáka, aby o všetkom vedel a poslal nám tých ideálnych ľudí na tú akciu." 

   Burian sa na ňu lepšie pozrel a zbadal, že sa usmievala a v očiach mala žiarivé ohníčky. Postrehol, že horí nedočkavosťou, kedy to celé vypukne. 

,,Som rád, že sme našli spoločné riešenie," povedal Burian a vybral z počítača USB kľúč. ,,Teraz by sa to malo zorganizovať a premyslieť do posledného detailu." 

   Adela aj Adam svorne prikývli. 

,,Navrhujem tento postup." pokračoval detektív, ,,vy, pani riaditeľka, sa porozprávate s pánom Hudákom a ja s pánom Polákom premyslíme technické záležitosti. Stretneme sa opäť o dva dni s jasnou predstavou celého plánu." 

,,Výborne, pán Burian. Nech sa to čím skôr skončí a hotel bude znova fungovať, ako pred tým." 

,,Dobre, sme dohovorení." 

  S tým muži zamierili k dverám, vyšli na chodbu a vošli do pracovne Adama Poláka, aby vymýšľali ďalší postup proti zlodejovi. 

 

                                                               X                           X  

 

                                                               Päťdesiata ôsma kapitola. 

 

    O týždeň už bolo všetko nachystané a celý plán dokonale premyslený a pripravený. 

   Adela dopodrobna opísala Hudákovi bojovú poradu, ktorú mali. Nezabudla mu pripomenúť, aby vyškolil dvojicu, ktorá bude robiť volavku. 

   Burian a Polák vyhliadli izbu, kde manželov ubytujú. Celú ju prezreli a vyzbrojili kamerami. 

  A teraz im ostávalo, len čakať. Záhadou im bolo to, že páchateľ sa stiahol a behom dvoch týždňoch sa nestala žiadna krádež. Uvažovali, či sa zlodej nezľakol dolapenia a neopustil hotel. 

   Možno Zuzana niečo vypozorovala a upozornila ho na nebezpečenstvo odhalenia. Hoci boli opatrní. Rozprávali sa a konali prípravy, len za zatvorenými dverami pracovne Adely, alebo Adama. 

   Ale aj tak si nemohli byť istí na sto percent. 

   Adela sa v tomto období cítila prospešná a užitočná. Veď zachraňovala česť hotela a zamestnancov. A pri tom zabúdala na vlastné problémy, ktoré by ju mali znepokojovať a ktoré prehliadala. 

  Aj Adam Polák pociťoval vzrušenie dobrodružstva. No ktorý chlap by tomu dokázal odolať?

    Pre Petra Buriana to bola, len práca ako každá iná. Snáď sa líšila len v tom, že mu Hudák v prípade úspešného dolapenia zlodeja, sľúbil mimoriadnu odmenu. Preto sa snažil dvojnásobne. Ale už pár takýchto zamotaných prípadoch krádeží vyšetroval, preto vedel, ako má postupovať. 

   Pre obchodného riaditeľa Hudáka bola táto záležitosť existenčná, lebo keby zlyhal, jeho profesionálna česť mu velila odstúpiť z pozície riaditeľa nadnárodného koncernu. Bral by to ako prehru a zlyhanie a tým pádom si nezaslúžil byť v takom vysokom postavení. Aleš Hudák bol zásadový človek, racionálne a prakticky uvažujúci. Neznášal prehry. Česť a zodpovednosť stáli u neho na prvom mieste. Niekedy si sám o sebe myslel, že sa narodil v inom storočí, lebo tieto hodnoty uznávl už len málo kto. 

 

                                                        X                                   X 

 

Stále to ešte nekončí... 

 

                                                  Päťdesiata deviata kapitola. 

 

   Júl - 2017 

 

     Ubiehal týždeň za týždňom a v hoteli bol pokoj. Krádeže ustali. Adela a všetci ostatní do toho zainteresovaní, nervózne čakali, kedy zlodej vylezie z úkrytu. Zatiaľ nechceli nastražiť pascu, lebo, ak z hotela odišiel, tak potom by bola tá komédia zbytočná. Preto vyčkávali, pripravení. Hudák mal v pohotovosti pár, ktorý mal byť návnadou. Adele, ani nikomu z nich nechcel prezradiť, kto to je. Ale hovoril, že určite pozná, že sú to oni, keď ich uvidí. 

   Burian nenápadne sledoval recepčnú Zuzanu Krkoškovú. Ale robil to tak, aby nemala najmenšie podozrenie. Aj Adela sa k nej správala, ako pred tým, hoci v sebe tlmila zlosť. Najradšej by jej všetko vykričala priamo do očí. 

                                                               X                                X 

 

     V polovici júla, keď začali prichádzať dovolenkári, ktorí vyhľadávali ticho, horský vzduch a prechádzky po lesoch, zahliadla Adela vo vestibule podozrivého muža, ktorý im pred mesiacom utiekol zo zasadačky. Ale nebola si celkom istá, lebo práve vtedy prišiel autobus plný turistov, no a on bol zamiešaný medzi nimi. 

   V prvej chvíli zmeravela a pátravo ho sledovala pohľadom, kam ide, aby mohla informovať Buriana, keď sa jej bude vypytovať na podrobnosti. 

    Videla, že sa rozpráva s ostatnými ľuďmi z autobusu. 

    Musel prísť s nimi - dedukovala. Aké rafinované. Odišiel, aby zahladil stopy a teraz príde ako turista, ubytuje sa a má voľné pole pre svoju nekalú činnosť. A krádeže začnú znova. 

   Musela sa chytiť stĺpa, aby neodpadla, lebo sa jej urobilo zle od žalúdka. Snažila sa presto všetko uvažovať rozumne a nič nepokaziť. Vedela, že nemôže zatelefonovať Burianovi, ani Adamovi, lebo by bolo nápadné, keby sa zrazu objavili. 

   Je to len na tebe dievča! Maj oči otvorené a sleduj každú maličkosť, napomínala samú seba. 

   Preboha, čo to stvára?! 

Videla, ako pristúpil k Zuzane a pomáha jej rozdeľovať jednotlivých členov zájazdu do izieb. Dobrotivý Bože, veď on je ich delegát! Má ich na starosti. Ako sa mu toto podarilo? Ďalší podfuk! To je, ale mazaná dvojka! Dobre vymyslené. Ona na recepcii má prístup ku všetkým magnetickým kartám a on vedúci zájazdu. Ľudia mu dôverujú a zverujú sa. Ale ako sa dokázal za mesiac zamestnať v niektorej cestovnej agentúre? Pre takého skúseného falšovateľa to asi nebol problém. Teraz v sezóne všade potrebujú sprievodcov, hlavne, že to vie s ľuďmi a má šarm. A to on rozhodne mal. 

  Videla, ako sa usmieva na staršie dámy a lichotí im. 

  Adela by bola v tej chvíli najradšej hlasno vykríkla a ukázala na neho prstom a odhalila jeho pravú identitu. Stálo ju to veľa úsilia, aby sa premohla. 

 

                                                             X                                   X 

                                                               Šesťdesiata kapitola. 

 

    Prechádzala pomedzi nich, usmievala sa, vítala ich a želala pekný pobyt. Oznamovala, že v suteréne sa nachádza bazén, sauna a vírivka. A je možné objednať si aj masáže. 

   V tom čosi zazrela kútikom oka. Keď sa lepšie pozrela, zbadala, že práve k nim prišiel Adam Polák. Usmerňoval hostí a ukazoval cestu k výťahu. 

   Adela získala istotu, vedela, že už nie je sama a na Adama sa môže v najhoršom spoľahnúť. 

    Nech má ten odporný zlodej v pláne čokoľvek, oni boli toho súčasťou. A vedela, že keď sa spoja, dokážu mu zabrániť v tom, aby vyciciaval hotel Skalisko a kazil mu dobrú povesť. 

   Adela nenápadne zabočila ku schodom. Mala namierené do svojej kancelárie. Chcela dať správu Alešovi, aby, čo najskôr poslal svoju návnadu, lebo zahliadla zlodeja. Určite to bol on a prišiel so skupinou starších turistov ako ich delgát. 

   Chystala sa práve tú správu odoslať, keď v tom počula klopanie na dvere. 

,,Ďalej!" 

Vstúpil Adam s Burianom. 

Náhlibvo zatvorili dvere a Adam hneď spustil: ,,Videla si ho? Je tu!" 

,,Áno. Náhodou som bola vo vestibule, keď prišiel so skupinou hostí. Zažila som šok, keď som videla, že je ich sprievodca." 

,,Ja som práve sedel pri monitore a pozeral som zábery z kamier. Myslel som, že mám vidiny. Musel som sa ísť presvedčiť osobne," Adam bol červený v tvári. Vzrušený, plný očakávania. Nemal státia. ,,Pán Burian, čo budeme robiť? S touto variantou sme nerátali." 

    Detektív sa tváril vážne. Pokrútil hlavou. ,,Pán Polák, na našom pláne nič meniť nebudeme. Nie je na to dôvod. To, že prišiel, ako delegát nerobí z neho iného človeka. Stále je to zlodej, ktorý, zavítal do hotela s jasným úmyslom. My mu teraz vypustíme návnadu a budeme čakať, kým sa chytí," obrátil sa k Adele. ,,Pani riaditeľka, oboznámte prosím, pána Hudáka, čo sa deje. Nech pošle tých figurantov." 

,,Práve pred tým, než ste prišli som to urobila, napísala som mu sms. Teraz nám ostáva, len čakať." 

   Adam potichu zaklial. Nemal rád, keď musel vyčkávať a nič nerobiť. Ale nič iné sa teraz skutočne robiť nedalo. 

   Naopak, Adela mala prvý raz po štyroch mesiacoch povnášajúci pocit voľnosti a slobody. 

 

                                                        X                                             X

---