dialektické verše

dialektické verše

 

I.

znova a znova,

prichádzajú - vyrážajú autá spred bytoviek,

jazdci a spolucestujúci

nasadajú – vystupujú zo svojich zón

 

z kontajnerov v letnom slnku

si plnia sny bezprizorné deti,

iné majú obchody a pohotových rodičov

radosť ako konštanta

môže spájať nezlučiteľné svety ?

 

chaos – poriadok utekajú riekou,

regulovanými aglomeráciami,

nedotknutou prírodou

až niekam, kde vzniká celok

 

II.

myślę - wierzę, więc nie chcę być:

 

w batyskafie niejednoznaczności,

w niewoli hipokryzji

w szaleństwie ego

 

narzędziem tożsamości

i miarą wszechrzeczy

 

III.

veci sa prelínajú, dejú

medzi maximami

občas ich dosahujú

no stále sú to okraje

popísaných papierov

 

v Knihe som čítal

„Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, vypľujem ťa z úst.“ ¹

 

tak ako to vlastne je?

čo sa žiada?

čo osoží?

 

stále mám viac otázok

ako odpovedí

 

z vyschnutých korýt očakávam

zázrak, vodu na ktorú som

aj pod nánosom piesku

nezabudol, viem,

tam niekde v hĺbke

bude, až raz príde čas,

ta ilúzia, v ktorej sa pohybujeme

aby sme sa úplne nestratili

v spleti dimenzií

 

¹ (Zj 3,16)

 

---