niečo tomu životu chýba

jsem ráda, že se už rozhoduju jen za sebe... to mi dává pocit naprosté svobody  

:)

zadefinovať slobodu pre seba sa neodvažujem, v každom okamihu má iné parametre ... z rôznorodých situácií, ktoré zažívam, vďaka svedomiu / dáva mi na známosť odkiaľ pokiaľ/ môžem vyťažiť slobodným rozhodnutím  pre zúčastnené strany primerané východisko ... slobodné rozhodnutie znamená aj ústupok, tolerancia, trpezlivosť ... niekedy sa to zamotá, som omylná, tak prichádza na rad znova slobodné rozhodnutie napraviť chybu

ale otázka znie pre mňa aj takto - nakoľko mám ja sama tú mnou zadefinovanú slobodu?

;)

vďaka Zvedavec

aj keď porekadlo vraví, že všetky cestu vedú do Ríma - nesúhlasím, veď koľko je slepých uličiek

tak je to aj so slobodou

sloboda neznamená podľahnúť akémukoľvek vábeniu (ani tomu organizovanému)

skôr minimalizmus a v ňom - hľadať to najcennejšie, naplňujúce

 

sloboda netkvie v kráčaní životom tak, že sa rozhodujem podliehajúc každému vábeniu, v dôsledku čoho môžem zažiť striedanie chvíľkových rozkoší s pocitmi márnosti či prázdnoty

 

máš pravdu, táto metafora sa netýka bezdomovca odkázaného na víno v plaste ... skôr ma trápi, že naše srdcia obaľujeme do akýchsi plastov, aby to menej bolelo ... lenže ak to nebolí, niet ani radosti zo života ... namiesto snahy komunikáciou objavovať nové možnosti volíme vnútornú izoláciu a vyžadujeme materiálne dôkazy lásky ... otváranie samého seba to je na každodenný tréning, kľúč od trinástej komnaty ľahko zhrdzavie a tajomstvo života sa stane nedostupným ... dúfam v opak ... vďaka ... úsmev bezdomovca to je niekedy energia na pol dňa

možná :-) 

ale kdybych to nebrala jako metaforu,  tak lidé bez domova nic jiného nekonzumují,přijdou mi svobodnější....