Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seMať tak divotvorný hrnček!
Autor
zvedavec
Niečo vo mne sa zapĺňa. Pardón, presnejšie je - prepĺňa. Ako Aničke v rozprávke Divotvorný hrnček.
Písmacke básne, prózy. Toľko zaujímavého, obohacujúceho.
Autori sú ako ja. Chcú byť čítaní a prečítaní. A radi by počuli slová ocenenia. Pochopenia. Súznenia. Radi by stretli človeka, ktorý odhalí cenu ich tvorby. Ich hodnotu.
Lejú svoju kašu v očakávaní slov „Ďakujem, bolo to krásne a prínosné, významné a obohacujúce“.
Lenže nielen kašou je živý človek. Kaša mi chutí iba v obmedzenom množstve. Najviac, ak som hladná a aj telo signalizuje, že prísun živín potrebuje.
Vtedy skutočne vychutnám lahodnosť prijímanej substancie a každú jednu príchuť dokážem aj odhaliť, aj oceniť. Oplatí sa počkať, kým príde hlad. A hoci mi vtedy, lačnej, veľmi chutí, je naozaj dobré naplniť sa len do polosýta. Každý jeden hlt premieľať na jazyku a odhaliť všetky esencie, aj ich kombinácie. Zvláštnosti. Pomalé a striedme prijímanie stravy vedie u mňa k maximalizácii pôžitku a aj k objektívnemu telesnému úžitku. Neuveriteľné, to aj priveľa tých najvyberanejších dobrôt môjmu telu – škodí.
A tiež, ďalší poznatok: aj hrnček - ak len varí a varí, bez zastavenia, bez oddychu, len v chvate pridáva suroviny a nemá veľmi kedy vyhľadávať nejaké novšie ingrediencie, ani dbať na výživovú hodnotu kaše.
A tu ho máš! "Vyhorenie" čitateľa. Máš, čo si si navarila! Prestáva mi chutiť.
Prestáva sa mi žiadať - bezbrehý konzum.
6 názorů
Veľmi si vážim každé jedno slovo, ktoré ste mi, napriek obsahu môjho textu, venovali. A napriek môjmu znechuteniu chcem napísať, čo cítim - mám Vás (a aj tých, čo sem práve teraz neprispeli) rada. Veľká škoda, objať na diaľku sa nedá.
Nič to nemá s tým, že som presýtená čítaním diel rad za radom.
Stretla som sa dávnejšie (na internete) s úvahou kohosi o tom, čo mi je napr. teraz celkom blízke: Autor úvahy sa zamýšľal nad tým, že ani nie tak dávno si človek zaobstaral jeden jediný obraz, a hľadel naň zo všetkých strán, skúmal, aké pocity v ňom vyvolá, popozeral si, aké odtiene farieb maliar použil a na čo, techniku,... znovu nachádzal nové a nové súvislosti. A pozeral naň jeden deň, druhý, celý týždeň, mesiac... po večeroch si pred ten obraz sadal a nechal ho na seba pôsobiť, rozprával sa o ňom s manželkou, potom hľadeli naň spolu - a stále v ňom nachádzal ďalšie podnety a tak ten obraz a hlavne jeho dôkladné a všestranné vnímanie toho človeka pomaly, ale dôkladne menilo .
Úvaha pokračovala o tom, že dnes rozklikneme internet, a nájdeme tisíc prekrásnych obrazov - starých i nových autorov. A hltáme krásu, no zväčša len pár sekúnd a už hľadáme ďalší omračujúci zážitok. Ale do hĺbky sa takto nedostávame.
Trochu mi moja "preplnenosť" pripomenula túto úvahu. Nechcem v tejto chvíli podávať množstevné výkony.
Tak trochu smutná pravda. Ale je to asi oboustranné, poptávka a nabídka jsou falešné kamarádky.
Evičko, v zásadě se nic neděje. Je přirozené i správné, že když máme hlad, tak jíme, a když jsme přejezeni, tak jsme znechuceni, ale jen na čas.
Jinak ten problém přenesený na tvorbu je hlubší a zřejmě chce nějakou zkušenost. Třeba i takovou, že časem zjistíš své mantinely a uzavřeš účet. Pak je důležité, zda jsi hospodařila poctivě, či dokonce nezištně. A pokud ano, uvěříš, že to mělo smysl. Nějak spontánně ti vypluje, že jsi alespoň někdy někoho zaujala jak tvorbou tak komentáři, že to bylo více než jednou a zachovala sis tvář.
A tu ho máš! "Vyhorenie" čitateľa. Máš, čo si si navarila!
-)) na to si taky budu muset dávat pozor. Vtipné, Evo.
ano, internet někdy dovede být zahlcující a je dobré umět si vybírat. dobrá analogie. tip.
Radovan Jiří Voříšek
12. 11. 2019každá věta je doslova napěchovaná barvami, chutěmi a vůněmi