Pod hviezdami

Pamätám sa,

ako by to bolo včera,

na tú hviezdnu oblohu

októbrového večera.

Pod ňou slečna a mladý pán -

šťastný, zaľúbený, dokonalý pár.

Tam, pod mesačným splnom,

zahorel som láskou plnou

keď svoj svit na Teba vrhol.

Sťa víle

žiarili ti vlasy,

na míle

od sveta delilo nás ticho

a v tej temnote

šepotom zneli

slovká milé,

a čas nebežal rýchlo,

iné to však bolo s dychom.

Ruka v ruke obaja,

októborvý chlad premohli objatia-

tak blízke

nebo bolo odrazu tak nízke.

My stáli sme tam

sťa na konci sveta

naše oči vraveli si

to, čo mala byť veta.

Čas zmizol, nebol,

keď dotkla si sa perou

a život môj sa pretol

s Tebou, ženou nádhernou.