Dni samoty

 

Zobudiť sa so slnkom 

Vedľa seba

Zabudnúť na to všetko

Prekročiť rolu hry že spím

Vstať a pozrieť sa do očí

Tomu čo ma zas čaká dnes

Potreby ako voda a čokoláda

Pár neriešiteľných úloh a zadaní školy

Veľa výhovoriek a návštev kuchyne

Vyhnúť sa problémom aj papierom

Zabudla som už písať atramentom

Na skutočnom stole

Ceruzka perina hudba v pozadí

Radšej nie 

Ešte raz

Ceruzka deka výtvarná podložka na kope kníh 

Namiesto stola

Hudba v pozadí 

Uschnuté kvety nado mnou

Zelené konáre v sklenených fľašiach od džúsu

. . .

Umyť najradšej všetky steny a záhyby hrnčekov na kávu

Metla v kuchyni sa zlomila 

Musím plaziť sa pod stolom v prachu 

Moja cena sa asi znížila

. . .

Nezákonná prechádzka

Skratky cez pole na boso

Vyhnúť sa ľuďom

Potláčanie civilizácie

Maskovanie dychu života

Odfotiť znudené stromy

Bez spoločnosti

Odtrhnúť nové kvety 

Nové listy

Nové spomienky

. . .

Čakať na to kým mi niekto napíše

Nevydržím nikdy

Vymýšľať otázky

Mlčať v telefonátoch

Ľutovať činy 

Pokým zas nepôjdem spať

. . .

Otvoriť knihu viem

Perina poskytuje úkryt pred chladom 

Čaj nikdy nie s medom

Prečítam pár riadkov

Zapíšem priveľa slov

Priveľa sa pozerám na displej

. . .

Závislá od spoločnosti

Ostala som sama

Tak to bolo vždy

. . .

Smiať sa z rodičov

Smiať sa z seriálov

Zasmiala som sa z vlastnej myšlienky

Len nemyslieť na to čo som stratila

Činmi

Len nenadávať na svet

. . .

Politika upadá hlboko do kanalizácie humanity

Americký sen smrad čo omámi

Hrozba násilia je všade

Lebo všade je tma

Jediné svetlo 

Média

Vesmírna mágia

Nový svet

Kde je kyslík?

Len v tme

Vo vesmíre nie

. . .

Nálada stúpa len za následkov snov

Čiže samotná najvyššia forma trávenia dňov

Fantázia mi nikdy nechýbala

Ale riadkov bolo vždy priveľa

Tak ich aj tu poškrtám

Nechtami

. . .

Mali by sa moje prsty dotýkať

Človeka alebo rastliny

Nie plastovej formy klávesnice a notebooku

Virtuálne písmena

Ziadna zmena

Moje najkrajšie básne

Len s neviditeľnou výnimkou 

Boli stvorené na mobile

. . .

Záhrada sa leskne sviežosťou 

Mám pocit že som skysla medzi plotmi

Aj keď tam vždy boli nejaké diery

A presvitajú

Pohádať sa 

Dvakrát do týždňa sa okúpať v dočasnom pocite šťastia

Pohojdať sa 

Dole hlavou na hojdačke

Nemyslím na to ako ľahko by sa mohla zlomiť podo mnou

Šnúra trpezlivosti

. . .

A nakoniec 

Zaspať

V chybnom tichu

Čo i len moje spomienky v hlave 

By ho pre hučali

Takže snívať 

Závesy nezaťahujem

Sledujem svetlo a konáre bazy

Nikde ľudia

Musím sa zmieriť 

S tým

. . .

  

  

 

---