Pomôž múze!

 

Keď je duša unavená, unaví sa aj múza,

pretože múza je duša oblečená do zrýmovaných šiat.

Pomôž múze!

 

 

 

Keď je múza plačom zoslabnutá,

 

keď jej slzy do rýmov netečú,

 

píše básne, ktoré zvoľnia putá,

 

básne, čo v smútok radosť prezlečú.

 

 

 

Keď múze tečú slzy po tvári,

 

hneď všetko razom stíchne navôkol.

 

Každý, kto zbadá ju, sa zatvári,

 

akoby smútkom práve namokol.

 

 

 

Keď už múze slza vyroní sa,

 

keď je smutná a smútok opíše,

 

do mútnej vody celá ponorí sa,

 

večer ju vánok k spánku kolíše.

 

 

 

Keď tej múze už nie je pomoci,

 

dusí sa, vôbec dýchať nemôže,

 

vzlykavo plače a bdie do noci,

 

čaká, že niekto príde, pomôže.

 

 

 

---