Nymfomanka /Nymphomaniac/

Konverzácie, konverzácie, sem tam dosť eklektické k tomu.
Ako prvé ma vo filme zaujalo tvrdenie, že ľudia, ktorí si strihajú nechty najskôr na ľavej ruke sú v zásade hedonisti a navyše chcú rozkoš hneď tu a teraz. Neviem, napadá ma, že ak použijete miesto nožničiek tie šikovné klieštiky, je to úplne jedno, kde začnete.
Potom paralely medzi sexom a rybárením.

Tu automaticky schádza na um vtipná pesnička od Steep Canyon Rangers:

Well, you've got a reputation
for running around
ain't gonna quit your fooling baby
you know you'd better settle down
'cause you ain't doing nothing
you're just tearing your own reputation down
well, you keep on running around
but you ain't doing nothing
you're just tearing your own reputation down

Well, you've got a disposition
you're putting me uptight
I know you're always fishing baby
but I won't bite
.....

A teraz môj prozaický preklad:

Vieš, ty máš renomé pobehlice
striedaš chalanov
a neustále sa zahrávaš
mala by si sa usadiť
lebo vlastne nerobíš nič iné
len si kazíš renomé
....
Vieš, ty máš takú náturu
až som z teba napätý
Viem, že stále lovíš ryby
ale ja nezaberiem
......

Keď ste práve v prvej štvrtine filmu ak by sme chceli veci veľmi zjednodušiť, tak by sa skoro dalo povedať, že text tejto milej pesničky by mohol hoci aj nahradiť recenziu filmu.

No film dánskeho režiséra Larsa von Triera je zaujímavé filmové dielo a zaslúži si dlhšiu recenziu a to aj napriek tomu, že občas koketuje s pornografiou, za ktorej kolísku možno práve Dánsko považovať. Nech vás teda sporadická prímes tohto druhu neodradí od zhliadnutia filmu.

Čo by som filmu skôr vytkol je jeho už spomenutý eklekticizmus: rozvedenie číselnej reprezentácie estetiky ad aburdum. Ak by som von Trierove myšlienky mal doviesť k dokonalosti, mohol by som napísať napríklad tento komplexný výraz:

√ [-(potenciálna rozkoš poskytovaná osobou/celkový stud osoby)]

A keby som vám následne tvrdil, že ide o vyjadrenie krásy osobnosti podľa von Amehra, asi by ste si povedali: Čo je to za uleteného človeka, tento von Amehr?

Režisér von Trier vám na zlatej tácke však predkladá podobné matematické výrazy a málokto by si dovolil spochybniť jeho triezvosť. Koniec koncov, je oblasť sexuality triezva alebo nie? Odpoveď ponechám na čitateľovi; poviem len, že ide o nanajvýš spoločenský jav a každá veda, ktorá ho skúma je teda nutne spoločenská a neexaktná. Jedna analýza je teda skoro rovnako dobrá ako druhá. V tejto sfére platí poučka Akvinského: Pekné je to čo sa páči.

Vo filme pravdaže nejde len o sex, ak vôbec, je to hlavne psychologická analýza a hlavné dve postavy (Charlotte Gainsbourgh v úlohe Joe a Stellan Skarsgård s hlasom, ktorý sa tak hodí k angličtine, v úlohe Seligmana) občas hodnotia aj spoločnosť ako takú : "Chválime tých, ktorí vravia "správne" a myslia tým "nesprávne" (napr. majitelia firiem) a vysmievame sa tým čo vravia "nesprávne" a myslia tým "správne" (napr. zamestnanci)" /zátvorky doplnené recenzentom/.

Dcéra francúzskeho búrliváka otca nezaprie a chvíľu som aj uvažoval, či si po odvážnych exposé ešte vôbec niekde zahrá. Na druhej strane sa v tejto herečke prirodzene spája krehkosť so silou osobnosti, taká typická kombinácia, najmä u nadaných ľudí.

Pokiaľ ide hudbu k filmu, tu si dovolím len poznámku na okraj: Nie je mi celkom jasné, prečo je nemecká skupina Rammstein taká obľúbená u renomovaných režisérov, osobne si myslím, že táto hudba je esteticky dosť vzdialená Mozartovi alebo Wagnerovi; no je množné, že Steven Pinker nám nakoniec ukáže, že hudobný "mentalese" (alebo mental "scorelese") v pozadí takých odlišných štýlov je koniec koncov rovnaký. Neviem.

Film inak prináša divákovi dosť prekvapení, z ktorých jedným je "štek" Willema Dafoe, ktorého si človek nemohol nezamilovať v známej Lynchovke, hoci sa občas ulakomí na peniaze a zahrá si aj v blockbusteroch. Najväčším prekvapením je ale záver filmu, veľmi pôsobivý, pri ktorom sa obraz na plátne stráca a všetko čo vidíme sú zvuky. Tento zaujímavý film tak na svojom konci chvíľu vlastne popiera filmové umenie samotné.

NvA