Pátranie

„Copak já jsem někdy v životě ukradl pušku?“

Max Jacob

Hmatáme rukou po zbrani, už-už ju zovrieť, ale potom nás prepadne neistota.

Vlastnili sme vôbec niekedy zbraň? A ak áno, bola skutočná?

Niekde vzadu v pamäti nám hlodá pochybnosť, že čo ak predsa...?

Vyškrtneme teda jedno nudné posedenie pri čaji,

a namiesto toho si popíšeme geometriu aktuálnych snov.

A potom sa v nich ozve očakávaný výstrel. Pri troche šťastia sa

v nastalom zmätku podarí detekovať nejaký refrén,

predávajúci jasné nariadenia, a práca tak pôjde viac od ruky.

Ale už v tejto chvíli má čitateľ v rukách všetky indície na to,

aby odhalil vraha. Nehrám s tebou žiadnu falošnú partiu,

pokiaľ logicky uvažuješ, k cieľu musíš doputovať. Alebo, že by sa ti

z nejakého dôvodu nechcelo? Tak si aspoň počkaj na menoslov všetkých

zranených, a na záverečné pokyny z kapitánskeho mostíka. Do odchodu

lode ostáva slabá polhodinka. Počkáme ťa na palube.