Stretnutia s nikým

My dve ak sa niekedy stretneme tak sa stane niečo veľmi zlé... Tentokrát tomu vyššie sily zabránili cez mobili. Popletené esemesky a vybité mašinky nedávajú nádej.

Ako som sedela v autobuse, vykúkala cez okno na slnečný deň a v ruke držala umlčaný čierny stroj neomylne som pocítila prítomnosť nevyspytateľných božích ciest. Pred chvíľou som si ešte myslela, že viem kam idem a prečo, teraz to pomaly stráca zmysel a vonku je neskutočne krásne. Nič z toho nemožem zásadne ovplyvniť, ani z toho nemožem nikoho obviniť. Zlosť a bezmocnosť sa prebudili...

Padalo to z čistučkej pastelovo modrej oblohy, teplým a jasným svetlom, pomedzi ľudí prepletalo sa na slobodu... Trochu som ju hľadala, ale nečakala. Nebola tam. Išla som za ním, lebo predsa musím mu to určite vrátiť. Nebol tam..., ale stále tu bol pokojne sa vytrácajúci deň voňajúci letom, výletom, úletom a preletom... Choď ďalej a choď preč. Strácam sa v priezračnom mori záhrad svojich nálad a záhad pocitov, ale na úplne nesprávnom mieste... v meste.

Dostala som sa k cigarete a rozmýšľala nad tým ako z toho von... ako jednoducho z toho von... Sila sa vytratila. Akákoľvek príliš mocná a bezmocná víla. To rozhodlo. Idem ďalej. V uličkách starého mesta som nechala svoju chuť nafetovať sa... zvyšok si nesiem zo sebou. Zahryzávajú sa do teba, ale netreba si to všímať, vobec si to netreba všímať. Neodpovedať a nepýtať sa.

Šťastie ľahké ako vánok nesie sa vzduchom. Je úplne všade. Je to voňa, svetlo... vo mne sa stráca, umiera. Niekoho objať a plakať. Len chvíľu, na pár minút. To sa nerobí. Nemožeš, lebo nechceš na ľudí prenášať strach. Nikto iný tu nie je a ten pocit  zas odíde tam odkiaľ prišiel, odkiaľ prichádza odkedy si odišiel...

Pokecáme, dohodneme sa a možeme ísť. Zahmlené sklo, cez ktoré toho našťastie mnoho nevidieť. Ryba ti veľa nepovie, ani jej očiam nerozumieš. Radšej sa nebudem ukazovať a plávam ďalej... do známych vod, proti prúdu.

\"Tak si pohni\"

Svetlá a tma rozliali sa rýchlo.

\"Keď sa na teba všetci vyserú tak sme ti dobrí...\"

A nikdy inak.

PS: Keď som čakala na vlak mohla som konečne vyplakať zo seba ako mi chýbaš, keď som v noci pozerala na spln mesiaca mohla som sa usmievať...

Keby si sa stratil, zmizol, hľadala by som ťa...