Tematický Den - Deň malín nezrelých

Stála si na zastávke a v ruke si držala Kolébku od Vonneguta. Nevedel som od teba odtrhnúť oči. Nie pretože si bola dychberúca modelka. Práve naopak. Vlasy si mala trochu neupravené a stále vlhké po rannej sprche, tvár si mala pokrytú dermacolom s o číslo tmavším odtieňom, snažiac sa prekryť akné alebo modrinu. Oblečená vo veľkej hnedej sukni a bielej blúze s kvapkou červeného vína nad krivkou vytvorenou kosticou podprsenky. Cez plece prehodená plátená taška s belasými motýľmi obsahujúca celý tvoj každodenný život. Imidž nemať imidž, myslel som si. Neuroticky si dofajčila cigaretu otáčajúc sa zo strany na stranu, či ťa náhodou niekto nesleduje.

Zachytila si môj pohľad. Mierne som sa usmial a sklopil zrak, možno som sa začervenal. No v zápätí som sa znova na teba pozrel. Ty si však bola myšlienkami niekde úplne inde a niečo si hľadala vo svojej taške. Pravdepodobne peňaženku, keďže autobus práve pristavil. Ľudia sa zoradili do radu, tak ako to zvyknú robiť ranné vtáčatá, ktoré plánujú doskákať ďalej. S rukami vehementne v útrobách tašky si vyzerala ako vojnový chirurg snažiac sa zastaviť krvácanie niekde medzi pankreasom a žalúdkom vo veľkej tržnej rane. Postavil som sa za teba a nedokázal som sa ubrániť úsmevu. Voňala si po tabaku a malinách.

V tom si vystúpila z radu, lebo si bola na rade a vysypala celý obsah tašky na chodník. Dve pokrčené obálky, tri perá, ceruzka, poznámkový blok s potlačou Muchovej Gismondy, červená voňavka značky DKNY, tri tampóny, zapaľovač, cigarety Marlboro Gold, starý iPhone s prasknutým displejom, otvorené hygienické vrecko s mejkapom, a hrsť papierikov s rôznymi poznámkami. Nadobudol som pocit, že ťa poznám roky a v bruchu som zacítil mierne vibrácie, ktoré som netušil, že budem mať k staršej žene, ak nevyzerá ako s Playboya.

Z pleca sa ti spustilo ramienko malej hnedej koženej kabelky, ktorú som dovtedy nevidel, kedže ju prekrývala plátená taška. Poznamenal som, že možno to, čo hľadáš je v tej kabelke. Ty si len odvrkla, že sa nemám starať do cudzích vecí. Trochu som to vo svojich sedemnástich rokoch zobral osobne. Nastúpil som do autobusu a sadol si k oknu na ľavej strane. Slnko cez sklo autobusu mi aktivovalo potné žľazy a na chrbte a v podpazuší sa objavili prvé kvapky potu. Z ruksaku som vytiahol zošit matematiky, ceruzku a pravítko s plánom dokončiť domácu úlohu z matematiky. Rezy kockou s určenými troma bodmi. Geometria ma bavila a dúfal som, že sa dostanem na architektúru.

Autobus sa pohol smerom k ďalšiemu nudnému dňu v škole. Zahľadený do zošita a hryzúc koniec ceruzky, som zacítil známu kontrastnú a zvláštne sa doplňujúcu vôňu tabaku a malín. Zovrelo mi nervózne žalúdok. Periférne som vnímal, že si si ku mne prisadla. Nepozrel som sa na teba, len som si prisunul tašku viac popod nohy a snažil sa celý zkompaktnieť.

Chvíľu ti trvalo, kým si našla správnu polohu a skontrolovala, či ti v taške nič nechýba. Nevedel som sa sústrediť, lebo som ťa vnímal všetkými zmyslami. Nakoniec si otvorila knihu a začítala sa. To ma celkom upokojilo a mohol sa venovať svojej úlohe. Po pár minútach si sa zasmiala na niečom v knihe. Bol to príjemný smiech. Nie hlasný, no zároveň som nemal pocit, že si ho potlačovala, čo bola príjemná zmena. Stránka tvojej osobnosti, ktorú som doposiaľ nepoznal.

Priložil som pravítko na papier a zakreslil čiaru. Ako som posunul ruku s ceruzkou, moje rameno sa dotklo tvojho. Zľahka. Zaváhal som a myslím, že to bolo prvý krát, čo som sa dotkol ženy. Ani jeden z nás sa nepohol a mal som pocit, že to trvá večnosť. Nakoniec som prvý odsunul ruku. Kútikom oka som sa na teba pozrel a ty si sa usmiala a pozrela na mňa. V hrdle mi vyschlo a nervózne som sa usmial. Nakoniec si sa ospravedlnila, že si po mne vonku vyštekla, že vraj si nemala príjemný večer. Ja som len zamumlal, že je to v poriadku.

Na ďalšej zastávke si vstala a keď si odchádzala ku dverám, zastavila si na pol ceste a vrátila sa k môjmu sedadlu. Pozrela si na mňa a ja som nechápavo dvihol hlavu a pozrel ti do očí. Len si vystrela ku mne ruku s knihou a povedala si, aby som si ju nechal. Vraj si myslíš, že by sa mi mohla páčiť. Vzal som knihu, poďakoval a to bolo naposledy, čo som ťa videl. Po pár pokusoch som knihu odložil medzi ostatné rozčítané knihy, lebo som sa nedokázal prekúsať cez prvých 20 strán. Možno mi robila problém čeština a na knihu som zabudol.

Po siedmych rokoch som vo svojej detskej izbe rodičovského domu objavil, tvoju Kolébku. Z nostalgie som si ju vzal na intrák a prvý krát som ju bol schopný dočítať. Obklopila ma jemná vôňa malín a tabaku. Na poslednej strane poslednej kapitoly nachádzam telefónne číslo s menom Anna. Ležím v posteli na izbe internátu niečo po polnoci a rozmýšľam, či som dozrel na to ti zavolať. Dúfam, že máš lepšie večery.