vrastá mi duša do vrcholkov borovice

Majaks ... chytáš za slovíčka ... nie je súdiť ako súdiť ... čítam a triedim ... s prísnosťou a dokonca aj s chladným rozumom, a aj so srdcom ... keď v diele nič nenachádzam, alebo ma osloví negatívne, prísne si overujem, či sa k tomu viem patrične vyjadriť ... ak nenájdem  slová, nesúdim, zabudnem a  idem o dielko ďalej ... svet sa nezrúti ... práve naopak ... keď dodatočne zistím, že som ovládla emócie, pomáha mi to zachovať pokoj aj v obyčajnom živote ... prísna som LEN na seba ... ostatní potrebujú priestor zo všetkých strán, aj odo mňa, aby mali šancu hľadať, čo dokážu

Majaks ... zvláštne, že ťa tak trápi (alebo štve?), čo druhí píšu ... netuším, prečo to tak napíšu, a tak nesúdim ... keď ma niečo osloví, som na mäkko ... trápi ma, čo píšem ja ... to je moja osobná preveľká  zodpovednosť

já se také proto včera zaregistroval, děkuji za odpověď

milý loket ... vyžmýkať si srdce znamená úľavu ... každý to robí podľa svojho, preto mám rada písmák 

četl jsem tu dnes jiné dílko a myslím, že Tě někdo vykráda, co se dílek týče, je to tu asi běžné.

Majaks ... niektoré veci zakázať nejdú ...  napríklad predstavy o vrastaní ... a načo aj? komu ublížia? ... prečo by si to zakázal? ... a načo by ti ten zákaz bol? ... prepáč, priveľa otázok, iba nerozumiem

Luzz ... duša miluje vrastanie do borovice ... druhá možnosť by bola breza ... vďaka

duše ať se nebojí a vrůstá dál; borovice se umí přizpůsobit nepříznivým podmínkám... ta obloha je už jen příjemnej bonus. (píšu s vědomím, že text vnímám úplně jinak než byl pravděpodobně zamýšlen.)

Helen ... dobre si to zhodnotila

Moc se mi Tvé verše líbí, cítím z nich smutek i jakýsi vzdor...

Jako od Chan - šana. Tip.

Je to hezké

vďaka lastgasp ... veru tak

annnie neboj ... aj keď strádajú, obloha je vnímavý poslucháč a na rovnováhe maká od nevidím do nevidím

Nejlépe je obrátit se na nejvyššího. Bezva.

Jaké či na tom??? Mě se nelíbí, že strádajů! Chci, aby nestrádaly. Nemohla bys s tím, prosím, něco udělat???

Tip a.

Pěkné.

OK, nevšímaj si ma, dnes slovíčkárim :)

aha, teraz som sa pomýlila vo vlastnej kritike ... takže opravujem, vrastá mi duša ... tak to cítim 

vrastá mi do duše je v poho, ale ty máš vrastá mi duša

gabi ... slovosled vrastá mi do duše som zvolila pravdepodobne pre moje dnešné chabé sebavedomie ... vrastanie je mojou záchranou 

podmračná poloha je pomenovanie miesta,  kde sa skala a vrcholky borovice dotýkajú oblohy 

vďaka za prečítanie a kritiku

vraciam sa sem, možno si si všimlo, dievča... neviem sa stotožniť s týmto 

zverujú sa chudobe 

a podmračnej polohe 

a slovosled by mi lepšie znel - duša mi vrastá(bez tej inverzie)

ale nech * :)

Pekná báseň... Pripomenula mi Jána Smreka