Krátky príbeh jedného anjela

Existovala jedná energia modrá krásna trblietavá. Vznášala sa vesmírom a vydávala zo seba lásku, dôveru a pravdu. Všade bolo mnoho energií rôznych farieb, Vznášali sa, ale mimo modrej spiritualnej energie. Všetko bolo rozdelené. Po pravej strane Boha boli anjelské energie a po ľavej strane boli energie ľudských duší. Bolo ich mnoho a Vznášali sa len tak radostné a plné lásky. Červená energia ľudskej duše zablúdila k modrej nikto nevie, ako sa to stálo, ale ta modrá anjelská energia ťahala tu červenú k sebe. Červená energia sa ani nebránila a priťahoval ju stále bližšie a bližšie až sa nakoniec spojili. Modrá energia pohltí tu červenú. Obe energie boli plné lásky, a tak zahorela aj medzi nimi. Stálo sa niečo, čo sa nikdy predtým nestálo. Ľudská duša a anjelská energia sa zamilovali. Neoddelili sa od seba dlhé roky a Boh ich nechal spolu. Jedného dňa vstúpili do nebies, kde sa prvý krát fyzický videli. Bola to lúka plná modrých kvetov. V ten okamih sa oddelili a ako prvá sa ukázala modrá energia. Krásny vysoký muž s modrými očami a keď sa ukázala červená energia tak to bola krásna žena s dlhými čiernymi vlasmi s hnedými očami. On sa jemné dotkne jej tváre, ktorá jasné žiari. Usmeje sa na neho a on jej prejde rukou po vlasoch. Ona pristúpi k nemu a tiež sa ho chce dotknúť ale jeho hlava tak veľmi žiari ako najjasnejšie slnko. Keď vidí v jej tvári smútok tak ta žiara ustúpi a ona zbadá jeho krásnu tvár. Dotkne sa jeho pravého líca. Páči sa jej a jemu sa páči ona. Ich dlane sa spoja a zaiskri to medzi nimi. Obaja nemajú tušenie čo to znamená, ale vo vnútri seba v samotnej podstate sa cítia šťastný. Kráčajú bok po boku spolu po zelenej tráve k jazeru. Okolo neho rastie nezábudka. On odtrhne pár stoniek a upletie jej z nich veniec. Pozrie sa na ňu a položí jej ho na hlavu. Vidí, ako sa jej rozžiaria oči a jeho to teší tiež. Ona odtrhne jednu tiež a dá mu do jeho veľkých dlaní. Usmeje sa a pohladí ju po tvári. Kráčajú spolu po kamenistej ceste k vodopádu on ju drží za ruku ale ona padá na kolená on ju postaví na nohy a pobozká ju na čelo. Stretávajú sa takto dlho. On jej ukazuje krásy prírody a ľudstva a ona ho rada pozoruje. Usmievajú sa spolu a ona ho pevne drží za ruku. Nikdy sa nechcú vzdať jeden druhého, ale príde čas kedy ona bude musieť odísť. Dostane posolstvo a cieľ svojej cesty na zemi. Súhlasy zo všetkých, čo jej všemohúci Boh povie. Vráti sa za nim a on už vie, že musí odísť. Obaja su smutný ale ona je nadšená z toho, že uvidí svet a bude môcť žiť. On ju silno objíme a pobozka na lice. Ona uteka k jazeru odtrhne kyticu nezabudiek a da mu ich na znak, aby na ňu nezabudol. Ako by aj mohol, keď celé jeho ja patrilo jej. Nemohol tomu zabrániť a tak ju nechal odísť. Narodila sa a zabudla na neho. Naopak on nie a tak sa po celý jej život snažil jej dať pripomienku na to, že on je jej láska a tak jej obľúbené kvety sa stali slnečnice a nezábudky, vždy mala blízko k Bohu a k anjelom ale nikdy jeho meno nevyslovila ani ho nepžiadala o pomoc. Žila obyčajný život človeka a ani netušila o svojej láske tam niekde hore...

Pre každého z nás existuje niekto kto k nam patrí ako skladačka ktorá zapada do seba vtedy keď sa stretnú.