bazén

 

 

tak predsa pominul, ďalší rok

čo rok hlbší, smútok

kdesi

pradávno v nás

(zdanlivo)

nesmrteľní

roboti 

zhrdzaveli 

 

ale my ani tento rok nepodľahneme zmiereniu

aj toto leto 

v tej istej predpotopnej vile ďaleko

až na konci

našich

životov

začneme dovolenku atentátom:

kde sa stalo

tam 

aj 

ostalo 

 

a kde si teraz ty? bohyňa neoprénu a sopečného poprsia

patrónka mŕtvolne belasých kachličiek

 

keď preberáme tvoje (každým dňom o jeden prízrak

tenšie)

peroxidové vlasy 

si ešte vôbec?

osudovým príbehom bazéna

(si niečím strašne podobná

niečomu zamatovému)

 

a my budeme až na kosť

všetkých opustených nádrží rozbitých prúdmi indigovej noci

cez tvoje rozkošné

rumelkové

jamky

po očiach

 

prepočítavať 

každú marilyn monroe pustenú kvôli tebe k vode

aby bol jeden týždeň v raji - ako jeden bazén plný teba

 

budeme naďalej načúvať 

pravdovravnému 

jazyku 

rýb

až kým nestratíme

tak ako všetci cestovatelia nečasom, svoju váhu

papierové prsty

nakoniec

odpustia 

vlasy

ku dnu.

 

 

 

---