Rana k rane sadá

Na ramene je veľká kotva
spustená na dno oceánu.
Pomáha mi žiť? Tak to sotva.
Iba mi hojí starú ranu,
ktorá aj po rokoch zahnisá.
Prosím, príď, posaď si, ľahni sa.

Zľahla ako zem, ako matka
s batohom plaču nad stehnami.
Ešte pred pôrodom dieťa hladká,
veď budeme ním a ono nami,
keď sa nám nakoniec narodí
v tejto súkromnej paródii.

Prišlo na pokyn, zavolanie,
dostalo cumlík, fľašu mlieka.
Malo všetko zlo, všetky mánie,
pre ktoré sa detí navždy zrieka
a kupujú sa zvieratá.
Bod za rozum sa neráta.

To dievča žije, dýcha, rastie,
chodí do školy, pláva, číta.
Celkom nezištne dáva šťastie
a večer zaspí čistá, sýta.
Je vodou pre naše pramene
a kotvou na mojom ramene.