Pýcha.

Ako môžeme niečo vydávať za neoblomný fakt.
Aký vzpupnosti a pýchy akt.
V kolobehu zázraku prírody,
kde sme denne svedkami zmien a obrody.
Nekonečného života vývoja,
a mi nevieme,
ani čo v našich telách sa odvíja.
V moci vesmíru a jeho nekonečných zmien,
sme otroci našich cien.
Tá falošná istota,
to odovzdanie zodpovednosti za seba.
Vzdanie sa lásky,
ktorú nám vraj už netreba.
V závale jednotiek a núl,
nás pracujúcich múl.
Ale nevidím to čierno,
veď stále sme so všetkým jedno.
Stačí odhrnúť nášho ega oponu,
a byť s láskou, vďakou
s vesmírom pospolu.