Jarovít

JAROVÍT

Nastal odmäk. Stehlík trilkuje na mrazivej halúzke,
opatrne zvesela – v diali vidí vojnových vozov kolesá.
Dupot kopýt koní sprevádzajú stáda kráv a čriedy oviec,
hrnú sa spoza kopcov, prišli od lesa.

Časy sú zlé a nemilé – zimu nahradí hrmot a buchot,
zimu nahradí - strach a krv!
Jar víta fialové kvietky lúk,
kam vkročí Jarovít tam príde víťazstvo a spev.

Hrdí sa odporom k zbabelosti a úteku, pohŕda plačom.
Kto ťa zrádza, ohrozuje, bojuj Sloven, chráň si svoje!
Neopúšťaj boje, bojuj Sloven!
Neopúšťaj chrabré voje, vítaj nepriateľa mečom.
Do ohňa sa zvykne priliať olej.

Nosí štít obrovský ako búrkové mraky, tvrdý ako skala, nezničiteľný!
Drží kopiju ostrú, nedá sa zlomiť, obráni ZEM, boh rozkvetu a vojny.
Teraz sa zíde, prekrásna Vesna sa skrýva v domovine.
Teraz sa zíde – bojovník a boh, ktorý nás opije v medovine.

Prišla jar, stromy vyháňajú púčiky listov a kvetov,
prišla jar, na náš národ kvapká krv z mŕtvych tiel.
Vkročila armáda Jarovíta, týči sa nad kolesami vozov,
kde trieskajú salvy nepriateľa, tam kričí ľud jednohlasne: 
„Nezničíš nás! Nemáš čo hľadať v našej domovine!“

Báseň: Jakub Pokorný
Ilustrácia: Mirka Moravčíková

Ilustrácia