Kto za pravdu hovori

Právo slávi porážku.
Dym stúpa a ty padáš ku mne.
Zase sme v tme bok po boku.
Poker sa bráni pokroku
a pokrik počuť len po krík.

Na svokru čaká svokrík
opretý o múr nárekov.
Kľúč bude asi Marekov
a deti patria vari Marike.

Od rána varí párky s volským okom
a sníva, aj keď nevie, o kom.
O chrene? Vojne? Ochrane?
Právo sa slávi v Koráne,
no aj v Biblii má dosť priestoru.

Každý pozná to gesto rúk
zložených vedno v strede hrudníka,
keď život z tela rýchlo uniká.

Vraciam sa opäť k téme pútnika.
K dymu, volskému oku, k podrážkam.
Ak sa chceš stratiť, najprv ukáž, kam,
nech nemáš hrob neznámeho vojaka.
Pravda je len jedna, aj keď dvojaká.

Sám som si ňou prešiel ešte za mladi.
Odpustila všetko, nič jej nevadí.
Nesúdila, iba mlčky svedčila,
keď proti nej stála hlučná presila.
Kto za pravdu hovorí, klame.
V boji za ňu naraz zarastáme.