Zvláštne deje

vdaka :)

pro sebe v tom vidím proces vzniku urban legends. anebo vznik legend/mýtů obecně. při poslední větě mi sebestředně naskočilo:

staneš se součástí mýtů

které dávají skalám jména

chceš? nechceš?

promiň - o tom nerozhoduješ

(přičemž ten les může být symbolem právě obavy z toho, že se (časem všichni) staneme součástí mýtu.)

dobre, dik za debatu :)

.... https://www.facebook.com/photo/?fbid=3243804385892549&set=pcb.4940100849431560

nemyslím, že je to u mňa "iba o tom". ani si nemyslím, že sú moje texty vyslovene nonsensové (hoci aj ak by boli, nevidím na tom nič zlé). a vždy sa nejako dajú interpretovať (platí to aj pre túto báseň v próze). to, že to konkrétne ty nevidíš, alebo ťa to neoslovilo, tak to je v poriadku, beriem na vedomie. ale fakt neviem už ako jasnejšie by som svoj postoj vyjadril, takže nateraz je to odo mňa všetko. :)

jasne, ja takisto absolutne suhlasim s tym, že poézia sú snové krajiny a iné stavy vedomia, dokonca to pokladam ta jedna z nutnych podmienok toho procesu ale že by to malo byť cele iba o tom, o tom procese tak to nie, s tym mam problem, casto vidim na inych ako to vyzera, dopadne ked je proces povazovany za akoby nedotknutelny, posvatne miesto, a tym padom aj dolezitejsi ako samotny vysledok tvorby 

ok, tak pre mňa je poézie o niečom trochu inom. ewald murrer povedal, že poézia sú preňho snové krajiny a iné stavy vedomia. s tým sa viem celkom stotožniť, hoci si myslím, že presahy do súčasnosti v mojich textoch sú. píšem skrátka taký typ poézie, ktorý aj rád čítam. ale priznám sa, že dôležité správy a analýzy ma príliš nelákajú. píšem proste o tom, nad čím premýšľam, aby som parafrázoval ashberyho.

Philogyny ... chapem, čo tym myslis, aj Dušan to iste naznačoval, všeobecne mi takato predstava nevadi, ved to bez toho ani nejde, aby si čitatel niečo nepridal, nepridaval svoje vlastne asociacie atd., je vylučene aby toto absentovalo, o toto sa snažiť vobec netreba, to už je. ina vec ale je  - ako by si čitatel mohol prežiť stav katarzie keby si kazdy mohol po precitani predstavit čo chce? to nejde, takto katarzia v umeni nefunguje, (pribeh ako forma nie je podmienka) ja ale musim vediet o čom text je, aby som mal sancu ju zažit, a pritom katarzia a umenie, (urcite nemusi byt v kazdom diele) sú spolu späté, neodelitelne od seba, ... to je len jeden priklad ako sa nato da pozriet 

tu nejde o to, že preferujes nejaku formu, lebo forma pribehu, kde sa nakonci dozvies pointu ta nelaka, sa ti nepaci, o to tu vobec nejede, ja nehovorim o forme ale myslienkach, ide o to hladať možnosti ako povedzme, že orginalne, nie fadne, nie nudne, otrepane prinesies doleziotu správu, o tom poezia urcite je, to vobec nemusi byt zdialnie velych idealov, poezia je urcite o poznavani a zdielani toho poznania ... ty hovoris, že nemas taku ambiciu v pisani, ja si myslism, že skor o tom nevies, že ju máš

mne moc o pointy nejde. teda ide, ale nie v takom klasickom slova zmysle, že na konci textu je jasná pointa a ty si povieš: "ahá! tak takto to je". nemám ani žiadne veľké "posolstvá", ktoré by som svojimi textami chcel zdeliť. aký má význam napr. klasická vážna hudba? tiež v tebe niečo vyvoláva, bez toho, aby rozprávala nejaký konkrétny príbeh. ten tam môžeš cítiť, ale nie je to niečo, čo by bolo priezračne jasné. jasné veci ma väčšinou nudia. :) takže v tomto budú asi naše pohľady na poéziu odlišné. čo je v pohode

dik za vysvetlenie, teraz tomu už rozumiem lepšie ale aj tak, vyznam, nejaka nosna idea, pointa alebo myslienka alebo dôvod, pričina, ktoru by basen mohla mať je u teba akoby v uzadi, nerozvijaš ju, nepomenuješ, to je podla mna škoda, ako nevyužitý priestor, povedzme, že si povies, že pointu necháš len tak volne plávať si medzi obláčikmi pričom je vidieť iba tie oblačiky, ok, v poriadku, tak to citiš, je to tvoja vec. ja ako autor svoje pisanie vnimam tak, že od neho očakavam, chcem aby moje basničky boli okrem ineho aj dolezitou spravou, odkazom, pravdivou analyzou stavu veci, teda pisem preto, aby som sa niečo dolezite o sebe a svete dozvedel, alebo objavil nove, neobvykle suvislosti. V tomto poeziu vnimam ako pribuznu disciplinu podobnu vede alebo filozofii, keby tento aspekt v mojom osobnom pisani nebol, nechcel by som pisať vobec, stratilo by to pre mna zmysel. Napriek tomu čo som napisal o tebe, si myslim, že aj ty to mas dosť podobne ako ja. 

pro Arthurs

Já se k textu několikrát vracela, protože donutí přemýšlet. Moc se mi líbí, něčím přitahuje. Naskočil mi Harry Potter a Bradavická škola. Každý si může vybrat, co mu text nahodí a to je fajn, ne? Ještě si taky vzpomněla, jak kdysi synovec vzal venčit Arona a u parku, když měl přejít cestu, zjistil, že jde s prázdným vodítkem. Psa nechal doma. Byl zamyšlený, ve svém světě...  :)

nejde, ide mi o vytvorenie básne v próze, ktorá bude mať charakter akejsi koláže, v ktorej je možné sledovať akýsi dej, ktorý ale nie je úplne uchopiteľný (resp. je interpretovateľný rôzne). v tomto prípade som inšpiráciu čerpal z rôznych rozprávok či legiend, samo o sebe je to akási umelá legenda. návody ale nikomu nechcem dávať. je to úplne rovnaké ako s básňami (napokon, aj toto je báseň, len v próze), tiež si ich musíš vysvetliť nejako po svojom. alebo nemusíš a môžeš sa len nechať unášať intuíciou, každého vec.

no to viem, chapem ako to mysliš, a ako to interpretujes ty? tebe ide iba o tu atmosferu? myslis si, že iba o to ti ide?

Arthurs: každý si to môže intepretovať (dúfam) po svojom. :) možno je to práve o navodení tej atmosféry.

ja neviem, text je pekny, má atmosferu, tak ako vzdy vieš zaujať atd. ... ale ja neviem o čom to je

dikes, dikes :) áno, pokoj je väčšinou v mojich dielach akýsi napätý...

ten pokoj ti nevěřím už od budovy školy :) všechno je tam zakleté. Že byly školy je pověra - teda samozřejmě že tam :D Tady čekání na hrom

Včera jsem se nalogovala, že napíšu komentář a najednou uslyšela zvuk šplouchající vody, nelžu. Zvedla se a popošla, voda už tekla přes práh, vytopili jsme se...to jsou ty náhody. Jinak dneska posílám ježíška, lego Bradavickou výbavu. Nevím proč, hodila mne do tvého textu, to jsem chtěla napsat.  

Mně se nejvíc líbí věta "Cesta do hlubin lesa začíná za budovou školy". Tu bych podepsala. Tip.

Od nábytku k pointě, kde jsem neodolala úsměvu, patřičně zabydleno. I předtím má své čaro, ale jako by text u dna zhoustl a potemněl, až jsem si vybavila vhození zlomku tablety šumivého celaskonu do roztoku hypermanganu draselného. Kohoutková voda jinak.