Nezábudka

Hoc modré oči nemám,

zabudnúť sa mi nedá,

na Teba princ môj, na nás,

náš spoločne strávený čas. 

Sťa nezábudka na lúke

sedím si na posteli, 

zabudnúť neviem na úsmev,

kam sme sa to podeli…

Úsmev, čo dal si mi v ten deň,

skrášlil si môj celý svet

čo dala by som teraz preň

každý každučičký kvet…

Aj nezábudku moju

v knižke zlisovanú,

čo má tvoju vôňu

čerstvo zachovanú.

Zabudnúť ja netúžim

zabudnúť nechcem,

čo nepoznám, nesúdim

len čakám popri ceste.

Nezábudka zabudnutá

pri ceste nepovšimnutá

čaká a nezabúda

času jej však ubúda.