Tichý vzdych

Ako spomienka 

vydržíš mi v hlave ešte dlhú dobu,

aj po tej dobe, 

moja láska má tú istú podobu.

Skúšam bez Teba dýchať, 

ľahké to však nie je…

túžim sa Ťa opýtať, 

prečo sa môj hlas tak chveje…

Spomienku na Teba mi nikto viac nevezme,

ťažké odpútať sa od okovy železnej.

každý deň Ti myšlienku venujem

hoci ublížil si mi, ja Ťa obraňujem. 

Zo všetkého, čo povedal si kedysi,

nič už neplatí, ani len chabé obrysy,

verím už len, že ľúbil si ma,

bez tvojích dlaní ostala mi len zima. 

Čo stalo sa nepochopím nikdy,

prázdnotu v deravom srdci

nezaplnia žiadne modlitby, 

ostal tam len tichý vzdych… 

Zmenil sa mi trocha život,

musím priznať, je mi clivo,

keď na Teba si spomeniem, 

v lásku ešte veriť chcem…