Tiene sa stále menia

Som si istý, že táto cesta tu predtým nebola, áno, je to jasné, okolo tohto šípkového kríku som prešiel včera a dnes sa s ním opäť stretávam, čas sa pritom kráti, les už čoskoro zahalí tma, flauty kvília, medzi stromami stojí opustený dom, usmieva sa v ňom postava bez tváre, neviditeľný Kryptonožec so svojimi vernými tancuje na lúke, z miesta, kde táborím nevidím hviezdy, kam dohliadnem, tam len stromy, niečo sa prechádza v ich korunách, niečo sa ukladá na spánok, len tichý smiech, tichý smiech a flauty kvília, možno sa prebudím, možno odídem s tou postavou, ktorá prichádza do mojich snov, syčí mi do ucha akési slová, akési obvinenia, akési dátumy, tiene sa začínajú meniť, ráno je ďaleko a flauty kvília, tmavá obloha, z ktorej zmizli hviezdy, neviditeľný Kryptonožec tancuje na lúke so svojimi vernými a hlása návrat bytostí, ktoré nad touto zemou panovali, po ich príchode už žiadny človek nevstúpi do lesa medzi meniace sa tiene, už žiadny človek sa nestratí, ostane len to niečo v korunách stromov, kvíliace flauty, to niečo, čo sa ukladá na spánok uprostred cesty, ktorá tu predtým nebola.