Esej o ese

Dvere škrípu pántom
ako nevyvenčené ústa,
ako zle utiahnutá uzda
na staré kolená.

Nepravidelne holená
zabudnutá Morena
vynesená ako smeti.
Úsmev na tvárach detí svieti
prepychom. Pred vpichom
prepíšem pre pýchu
dejiny.

Kde iní zlíhali, ty povstaň
a rozprestri pestrý baldachýn
mĺkveho barda, kým
zo sna zosnulého
zosnuje S.O.S.
Čierne eso, najčiernejšie z es.
Od počatia po menzes.

Znehodnotia, pošpatia,
nenechajú skalu na skale,
lásku na láske.
Kráske netvora,
dobru zlo.

Aby nás svedomie nehrýzlo.