Súdny deň

Verím na smrť po živote a na život pred smrťou,
všetko ostatné sú túžby nešťastného ja.
S jednou rukou oblečenou, s jednou nohou obutou
sa mi rany na duši rozhodne nehoja.

Postav sa mi do cesty, nech viem, že máme správny smer,
inak sa tu budem motať do súdneho dňa.
Všetky správy odčítaj mi z popraskaných suchých pier,
iná forma debaty je pre nás nevhodná.

Budeme si čítať z dlaní, mlčky vrieskať očami,
zašívať si uši krehkým bambusovým švom.
Každá hluchá veta nás vždy na pár sekúnd omámi,
aby sme si všimli, že náš svet vždy patril dvom.

Horeznačky, doluznačky, spredu, zboku, zozadu
unikáme z prázdnych duší do studených tiel.
Až keď uši otvorím a skrotím výkrik pohľadu,
cesta sa nám odhalí a ponúkne nám cieľ.

Budeme tu spolu nahí, bez mobilov, bez hodín,
iba chĺpky na zátylkoch pyšne budú stáť.
Prestanem sa trápiť, či sa k tebe vôbec nehodím
a či sa toto všetko takto malo vôbec stať.