Čas

Raz ti prídem pošepkať, že slnko práve vstáva, že

e les nám dýcha do okien a vonia čerstvá tráva. 

Že ráno dalo noci zbohom a do hry ťa láka,

aby perly pod očami ukradla ti straka.

Raz ti prídem zaklopať na unavené viečka,

že ťa čakám, stačí prísť, ty veľmi dobre vieš, kam.

V opustenej jaskyni, kde stále horí vatra,

som za každého počasia, som včera, dnes aj zajtra.

Som na budíku, v telefóne, v hodinách,

som ti bližší ako tvoja vlastná rodina,

som ti najďalej zo všetkých možných malomiest,

tak sa konečne mnou nechaj niekam chvíľu viesť.

Raz ti prídem vyvetrať izbu aj plnú hlavu,

dávno som ťa nevidel tak nástojčivo hravú,

ráno ti už nestačí, voláš do hry aj večer,

tak vysyp z pušiek náboje a vráť do pošiev meče.

Raz ti prídem odpustiť tie premrhané roky,

žmurkneš na mňa spod perín a povieš rázne oki,

zabalenú do noci ťa vezmem na kraj sveta,

kde napriek všetkým omylom mi budeš najviac svätá.

Som na budíku, v telefóne, v hodinách,

som ti bližší ako tvoja vlastná rodina,

som ti najďalej zo všetkých možných veľkomiest,

tak sa konečne mnou nechaj niekam chvíľu viesť.

Doprava, doľava, hore a dolu,

nešťastím bez seba našťastie spolu,

dopredu, dozadu, von a dnu,

kým telá únavou nepadnú.

Štítov štítime sa pevne opevnení pevninami,

kým nenápadne stena nepadne navždy medzi nami.