Krátky list na rozlúčku

Drahý Albert,

týmto listom

opradeným legendami o Amazonkách 

o nikdynekončiacich mrakodrapoch

som sa s Tebou nechcela rozlúčiť 

ale musela som

napokon začať tam

kde skončila Žofia Bosniaková

viem,

milý Albert, že týmito slovami, tak ťažkými

od karbónových tieňov pralesa

Ti posielam zas a znova

len dávno premlčané kosti

ale ja som sa naozaj chcela

vrátiť do navždyupršaného septembra 

do čias, keď kométy padali iba z lásky 

polomŕtvi chlapci

celkommŕtve dievčatá 

keď ženy 

voňali po nešľachtených ružiach 

a muži 

vládli 

dinosaurom.

           Navždy Tvoja, žena z pralesa.