Lenivosť ako dobrá vlastnosť

Lenivosť ako dobrá vlastnosť

Som prirodzene lenivá. Kto nie je? Z toho vzišla moja prirodzená vlastnosť sústavne moje konanie prehodnocovať a racionalizovať. Žeby dvakrát meraj a raz strihaj? Nie je to však s vedomým úmyslom. Je to vo mne a deje sa to automaticky. Akoby to bola moja prirodzenosť. Nemusím upriamene rozmýšľať ako niečo zjednodušiť, urýchliť, usporiadať. Vnuknutie, impulz, nápad, riešenie, príde skoro hneď. Niekedy paradoxne na moju škodu, lebo iní, ozajstní lenivci, to zneužívali.

Teraz si už hovorím: "neracionalizuj, neorganizuj, nesnaž sa robiť päť vecí naraz!". S výsledkom, že všetkých päť vecí úspešne skončíš naraz. Teraz už mám čas. Pekne pomaly, za sebou. Si šťastná dôchodkyňa. Hovorí sa, že starého psa novým kúskom nenaučíš. Ale faktor voľného času, však aj zajtra je deň, zdravého rozumu a veku, ma vedie robiť veci postupne.

A verte, či neverte, aj na dôchodku si robím pyžamový deň. Raz za čas, po "superaktívnom dni", keď nezvládam ako je uvedené vyššie, a spadnem do ženskej choroby, robiť päť vecí naraz. Dobrý pocit mi trochu kazí to, že kedysi som sa ráno budila ako jarný púčik a dnes som dlhšie hore a potom dlhšie spím a ráno často ledva rozlepím oči. Zleniveli mi viečka, hovorím. Nevadí. Nepotrebujem v zrkadle vidieť strapáčika s pokrčenou fasádou.

Niekto vytvára väčšinový obraz nespokojného, chudobného dôchodcu. Mnohí si to nechajú vtĺkať do hlavy, aj keď sa predtým cítili spokojní. Je to smutné. Manipulatívne.

Ja som spokojná a užívam si po svojom. Nikomu nič nezávidím. Mám rada pokoj a domácu pohodu. A keď chcem byť s ľuďmi, idem von. Vždy stretnem niekoho známeho. Prehodíme pár slov a s niektorými si povieme, že niekedy pôjdeme na kávičku. Pravidelne aj nepravidelne sa stretávam s partiou mojich kolkárov. Vždy sa teším. Tak mi prischlo meno Tešidlo. A šidlo sa vykľulo z vreca.

8. 7. 2024