Dánska volenka

Potichu sa teším spiac,
že mám o hodinu viac,
že tma príde zase večer skôr.
Vyvreštím si z kameňa
proroctvá aj znamenia,
nehanbím sa, som zvedavý tvor.

Tak mi otvor tajné vráta,
hodina sa predsa ráta,
dnes musí byť dánska volenka.
Tak mi ukáž tajnú trasu,
nech sa trasorítky trasú,
keď hádžu pod podlé nohy polienka.

Pod lavičkou opodiaľ
starý čert potichu klial,
že ráno so svetlom zápasí.
Miesto bozku na líce
obušky a palice,
pritom chcel len ťahať nadčasy.

Tak nám otvor tajný tunel,
od rána si tu len funel,
postav sa a zarev na lesy.
Tak nám ukáž tajnú trasu,
nech sa trasorítky trasú,
keď zbadajú tvoje bujné pačesy.

Som čert, som diabol z pekla,
ktorého sila svetla hekla
a urobila z neho podušku.
Kopytom sem, kopytom tam
potácam sa po svete sám
a dýcham lásku dúšok po dúšku.

Takto to teda vyzerá,
keď jeden starý mizera
na ceste za zlom stretne dobráka?
A potom čaká za plotom
netrpezlivo na potom,
kým tá trafená vrana dokráka.