Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Zbadal ju na poľnej cestičke. Kráčala nemotorne, unavene. Jednou rukou sa dotýkala ťažko identifikovateľných byliniek, ktoré lemovali cestu, druhú mala vo vrecku. Zdiaľky nepôsobila pekne, ale pekná určite bola. Nevedela len, čo si počať s toľkou krásou. "Asi ju zabijem," povedal si pre seba. Dievča sledoval už niekoľko dní. Celkom neplánovane mu zasiahla do života. Pravda, ak sa ten rutinný kolobeh uspokojovania základných potrieb a dodržiavania pravidelných zvykov životom vôbec mohol nazvať. Začalo sa to náhodou. Práve v pracovni leštil svoje starobylé mince, keď z ulice začul jej hlas. Bola vulgárna. "Môžeš ma pretiahnúť, ale nikdy ma nebudeš mať," kričala na plné hrdlo za slušným otcom rodiny. Zľakol sa jej. Vždy sa trochu bál hlučných žien. A možno aj preto sa rozhodol, že konečne porazí svoj strach, svoje sny a túžby, že porazí ju. Štíhlu, drzú a primitívnu. Sledoval ju dôsledne a systematický. Zapisoval si frázy, ktoré najčastejšie používa, snažil sa pochopiť hru jej tela, gestá a mimiku.Tajne ju fotil na školskom dvore počas prestávok. Hodnotil ľudí s ktorými sa stretáva, pokúšal sa vytušiť, čo k nim cíti. Dva týždne ubehli rýchlo. Z posadlosti sa časom stál rituál. Už poznámkoval tretí zošit, prestávalo to byť únosné. A tak sa ocitol tu, v šírom poli, len niekoľko desiatok sekund vzdialený od nej. A pozeral sa na ruku, ktorá občas mizla v prekliatej zeleni. Nechal nech ubehne potrebný čas. Skrížil jej cestu, pohľadom našiel známe zelené oči. "Nikdy ťa nepretiahnem a predsa budeš moja," povedal s hrôzou v hlase.
Písmák