Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seSpomínaš?
12. 03. 2000
3
0
1591
Autor
Sýkorka
Stojím v daždi...
Vzájomné bozky kvapiek oceánu,
ktoré obmyli všetky kontinenty
sa dnes opäť dohodli spojiť,
aby našli svoje stratené polovičky
na rovnakej ceste, kde ich zvykli odložiť.
Cítim ich večné preteky po mojej tvári,
už nebránim slze prehĺbiť vrásky,
vidíš, som celkom premočená,
ako vtedy, spomínaš?
Aj teraz cítiť vo vzduchu čosi neurčito nádherné,
vonia to, ako keď odpúšťaš spomienkam.
odpúšťať spomienkam... (namiesto osobám) - pjekné.
Keď sa však tak do zadu obzerám, dolu po nitke času, zisťujem, že záhadný proces mentálnej selekcie ponecháva vo vitríne mysle iba tie pekné spomienky (hoci tie zlé sú iba tuto, pod pultom, len na ne šiahnuť) a tým niet čo odpúšťať...
Myslím, že Kyslik si z tebe rozhodně nedělá blázny. Skoro bych řekla, že to je vyznání. Lásky, obdivu,....
Bára Braun
13. 03. 2000
stojim v lucoch slnecnych,
a ta ziara bozkava celu moju plet,
horim,
v tuzbe snivat s tebou krasne sny,
potim kvapocky,
ktore raz darovala mi obloha,
splacam svoj dlh zemi,
vraciam to,
co si zobrala,
beriem to, co si
nechcela...