90 stupňová otočka

bál som sa ako sviňa pred porážkou dokonca som cítil ten pach

ktorý sa rozleje bitúnkom a do všetkých odpadných kanálikov sú zapchaté a je leto

"mami prosím ťa nechaj zažatú malú lampičku"

"dobre zlatíčko na chvíľku"

keď všetky centrálne svetlá pošli a sliepňavo sa tmolila len malá lampička mal som pocit žiarovky v hlave sny okolo nej poletovali mory okolo a v noci mohli mať len jediné meno Je zvláštne že prvého strašidelného snu som sa nebál zjavil sa mi aumakua osobný sprievodca spiritwalkerov transcendentálnou krajinou bol ako tieň s Chandlerových románov osamelý bojovník proti bezpráviu môj subteraneanský cudzinec na hlave staromódny klobúk ak nie aspoň jeho tieň plášť vrhal sa do kútov a mlčal

Vždy keď som sa matke zdôveril s tým že mávam zlé sny napchala do mňa všemožné antidepresivá antibiotiká antihystaminiká čo sa do mňa vošlo bez ladu a skladu lekárnička bola vždy plná dobre zásobená a skutočne som ticho a nevinne spal

Práve preto pôsobila moja tvár v ranne predškolskom veku takým tým

osprosteným dojmom zvykol som sa pomočovať posrávať len aby mali vychovávateľky čo robiť a oni skutočne behali splašené v chaotickom tanci len nado mnou ostatné deti plakali vychovávateľky od nervov plakali tiež ja aby sa netrhala partia som plakal pochcaný posraný bolo to nádherné

Vybavuje sa mi to tak autenticky ostré tablo dostratena plné úst a rúk

nôh úsmevov zachytených pohybov tej doby

Ženy ktoré v škôlke pracovali museli kedysi upísať svoje duše diablovi na tom sme sa s kamarátmi zhodli temer jednohlasne nikto sa nezdržal Jedna s týchto pekelných ženských bývala v našom dome len

jedno poschodie nižšie matku pri každej vhodnej príležitosti nezabudla poinformovať o novinkách týkajúcich sa jej syna

"pani Cassadyová neviem si s ním rady Váš syn trpí obsesívnou   

 poruchou to som si zistila viem že tomu nerozumiete je nezvladatelný

 sústavne sa snaží dotýkať ostatných detí na intímnych miestach

 rozpráva vulgárne v dlhých bezpointových monológoch robte s tým

 niečo prosím Vás ... "

Ako sa obhájiť keď má človek šesť? situácia na šlaktrafenie

matka sa rozplakala otec mi dal dve facky potom dve matke vraj za to mohla ona pridlho ma kojila obliekala do dievčenských šatičiek

alebo čo a tak pod.

reči z Horného Vidlákova odkiaľ otec bezpochyby pochádzal hodili

sme prvý posledný krát debatu o sexe

Spýtal sa ma na moje narodenie čo si o tom myslím a ja že ma priniesol bocian to aby dal už pokoj nedal a podvedome som vedel

kam sa reč stočí bolo dusno veľmi nepríjemné leto toho roku žrali

ma mrle na stoličke

Pred našim domom stál veľký komín Freud by povedal falický symbol

do jednej tretiny pokreslený prasačinkami otec tam pracoval ako kurič

pozrel som sa tým smerom zasmial sa tým to skončilo

.

.

.

mojou prvou láskou bolo najkrajšie dievča na sídlisku

keď ešte kvitli tie tri stromy v železobetónovej záhradke

budúceho ghetta oprel som sa do slnka a prepadol

druhou stranou v skle výplní budov sa odrazili všetky

unavené lúče nemotorne som sa váľal v stvrdnutom blate

nad sebou pokrivený bicykel všetko ma bolelo oči na jej

nohách keď vietor prešiel jemne po panenských chĺpkoch

Bola o rok staršia a všetci chalani z vyššieho ročníka mi

závideli nemohli sa s tým zmieriť a keby nado mnou

nebdela bratrancova ruka a tiež ruky jeho kamarátov

snáď by som aj po papuli dostal ale mal som šťastie ...

... dlhé prechádzky nemotorné bozky básne ospalosť

minulým životom v detskej naivite prvý krát na neprístupnom 

filme predčítavanie romantických veršov do zblbnutia

pestrá paleta kriklavých farieb ležérne pohodených na

hladine rieky luženec splodiny páchnuci olej mŕtve ryby

dym desať stromov industriálny rámus o štvrtej ráno

domáca samoväzba uhrovité a kruciš do zrkadla oplzlé

vtipy prvá kritika mojich veršov na papieri atmosféra

malomestskej stoky Sereď

akoby som počul zabudnutú stručnosť otcov výkriku "ááách"

všatko to skončilo akoby bol býval uťal mojim vyplašeným

"to snáď nemyslíš vážne !?"

keď sa tá nádherná éterická bytosť rozhodla nosiť dioptrické

okuliare samozrejme môj hormónmy ovládaný sebestredný

mozoček si to tak odôvodnil rozhodla sa viem že za to nemohla

a ja som sa hanbil nie za seba za ňu

"myslíš že ma budeš mať rád aj potom ?"

odpovedal som automaticky samozrejme ale posledné slabika

mi zvláštne zanikla v hrdle hlasivky prepli na šum

Keď sa janka prvý krát predviedla v okuliaroch skoro som z nôh

spadol tak som sa červenal vtedy sme sa rozišli cítila to a ja som

bol rád že je taká senzitívna a nemusím nič vysvetlovať

a čo vlastne ?