Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sePribeh o Paulovi(na konci ho vlastne vobec neobesia)7
23. 10. 2002
16
1
3580
Autor
Vole
-Vies, ja ta mam rada, ale chcela by som sa rozist.
To bolo vsetko. Mozno sa este objavil kratky & zmäteny rozhovor, ale to uz Paul nevnimal, nedalo sa to. V hlave mu zacali prudit chaoticke myslienky. "Co od nej vlastne chces?!" "Co tu este hladas,ved vidis, ze na tuto planetu proste nepatris..." Mal pred sebou vsetky povabne dni ktore prezil a zdali sa mu neskutocne. Take to nikdy nebude.
Chcelo sa mu bezat niekam strasne daleko a... A co dalej?! Niet uniku!
Zomriet mlady- je to nadherne ako nocny motyl, uz nikdy nezazit sklamanie dalsieho vecera. Kracal nocou do zlata vysvietenymi ulicami. Prisiel do zapraseneho baru a bezcielne sa posadil. Po case mu duo alkoholikov v skvelej forme zacalo prajavovat zaujem a priazen, s marnou vidinou kupeneho poldecaku alebo tak nieco.
-Zavolaj volakemu kamosovi, ta utesi! Ked sa vyspis tak budes v pohode, pustis si hudbu, za tri dni...
Paul nevedel, co ma na to povedat, a tak radesj nehovoril nic. "Ved je to len obycajna zenska!" Ved je to len obycajny zivot...
Zacalo snezit. Bol silny mraz a Paul sa triasol zimou, aj ked to teraz nebolo neprijemne.
Mal ju strasne rad. Kto vie preco to bolo take tazke dat jej to najavo. Teraz ju lubil bezhranicne, aspon tisic krat viac ako po cely ten cas. Keby tak... Ale svetu na tom velmi nezalezalo.
Mesiac bezohladne svietil na krajinu na krajiu mesta, a kolajnice, ku ktorym sa Paul dostal, sa vinuli do nekoncena drziac sa za ruky. Velmi chcel byt jednou z nich. Pozeral sa do dialky a sneh mu padal na vlasy. Lahol si blizko k tunelu kde dakedy zazil dost tajomne dobrodruzstva.
Smutok.
Vlak sa prerutil tunelom a v Paulovych modrych ociach sa zjavila nepatrna slza, ktoru si uz nikto nevsimol
To bolo vsetko. Mozno sa este objavil kratky & zmäteny rozhovor, ale to uz Paul nevnimal, nedalo sa to. V hlave mu zacali prudit chaoticke myslienky. "Co od nej vlastne chces?!" "Co tu este hladas,ved vidis, ze na tuto planetu proste nepatris..." Mal pred sebou vsetky povabne dni ktore prezil a zdali sa mu neskutocne. Take to nikdy nebude.
Chcelo sa mu bezat niekam strasne daleko a... A co dalej?! Niet uniku!
Zomriet mlady- je to nadherne ako nocny motyl, uz nikdy nezazit sklamanie dalsieho vecera. Kracal nocou do zlata vysvietenymi ulicami. Prisiel do zapraseneho baru a bezcielne sa posadil. Po case mu duo alkoholikov v skvelej forme zacalo prajavovat zaujem a priazen, s marnou vidinou kupeneho poldecaku alebo tak nieco.
-Zavolaj volakemu kamosovi, ta utesi! Ked sa vyspis tak budes v pohode, pustis si hudbu, za tri dni...
Paul nevedel, co ma na to povedat, a tak radesj nehovoril nic. "Ved je to len obycajna zenska!" Ved je to len obycajny zivot...
Zacalo snezit. Bol silny mraz a Paul sa triasol zimou, aj ked to teraz nebolo neprijemne.
Mal ju strasne rad. Kto vie preco to bolo take tazke dat jej to najavo. Teraz ju lubil bezhranicne, aspon tisic krat viac ako po cely ten cas. Keby tak... Ale svetu na tom velmi nezalezalo.
Mesiac bezohladne svietil na krajinu na krajiu mesta, a kolajnice, ku ktorym sa Paul dostal, sa vinuli do nekoncena drziac sa za ruky. Velmi chcel byt jednou z nich. Pozeral sa do dialky a sneh mu padal na vlasy. Lahol si blizko k tunelu kde dakedy zazil dost tajomne dobrodruzstva.
Smutok.
Vlak sa prerutil tunelom a v Paulovych modrych ociach sa zjavila nepatrna slza, ktoru si uz nikto nevsimol
1 názor
niekedy mam pocit ze nemam nejake pravo sa k tvojim dielam vyjadrovat aby som nahodou neprestrelila....asi blbost co?:)))no taq nic:)v kazdom pripade Paul fakt stoji za to...
od rebelque 1 velky TIP
to anonym83: z teba cloviecik mam taky dost divny pocit...akoby si nas vsetkych poznal(asi blbost, ty aj poznas:) a ja ta pritom stale neviem zaradit...okrem toho, ze si z pn
neha v drsnom prostredí (ktorého atmosféru si tak dobre opísal...)
Obesený v slučke vlastných pocitov. Pár stroskotanýćh vzťahov zanechalo kus Paula aj vo mne a ak sa nemýlim, aj v každom z nás. Našťastie nie všetci volia tunelové riešenia. Hoci aj keď na konci tunela vraj býva svetlo...
tip