Skutočne praktická estetika

Esteticky vnímať a prežívať znamená vstupovať “do zaujímavého a v inom zmysle i zvláštneho priestoru – do ľudského vnútra ... hovoríme o našom vlastnom (individuálnom, jedinečnom, osobitnom) prežívaní sveta”(ŽILKOVÁ, M. a kol.: Praktická estetika. Nitra : FF UKF v Nitre, 2001, s. 9). Vôbec možné otázky, týkajúce sa v istých intenciách estetického prežívania či vnímania, stoja v popredí tejto knižnej publikácie, ktorá má ambície byť vysokoškolskou učebnicou pre študentov estetiky, metodickou príručkou pre výučbu estetiky na ZŠ a SŠ, ale v neposlednom rade aj inšpiratívnou publikáciou pre nadšencov z príbuzných odborov a oblastí.

Veľmi jasne tematicky, formálne i vizuálne zostavená publikácia poukazuje na rigoróznu koncepčnosť práce zostavovateľov a prispievateľov. Pozostáva z dvoch systémových častí : v prvom prípade ide teoretické priblíženie problematiky, týkajúcej sa praktickej estetiky s retrospektívnym záberom a koncepciami možného rozvoja s uplatňovaním jej postupov v budúcnosti. Zvlášť zaujímavo sú rozpracované základné princípy praktickej estetiky, opierajúc sa tak o samotný model estetickej komunikácie, vnímavosť a tvorivosť (kreativitu) percipienta napríklad i v alternatívnych výchovno-vzdelávacích zariadeniach a systémoch estetického vnímania a prežívania. Osobitná pozornosť sa v knižke venuje nielen estetickému vnímaniu kultúrnych udalostí a podujatí, založených hlavne na emotívnom základe, ale i tzv. mimoumeleckému estetičnu – ide “o estetický rozmer vecí zdanlivo samozrejmých, bežných , obyčajných” (s. 18). Veď práve nezaťaženosť vnímania, otvorený a hlavne kreatívny prístup k náhodným a každodenným udalostiam odkrýva nové kvality, nový rozmer javov okolo nás a “aj k objavovaniu takéhoto prístupu k žitej realite by mali slúžiť hodiny praktickej estetiky” (s. 18).

V kapitole, ktorá má názov Koncepcia vyučovania procesu praktickej estetiky autori vytýčili ciele praktickej estetiky, ktoré spočívajú napr. na oboznamovaní žiakov s čo najväčším možným počtom kultúrnych javov z estetiky každodenného života, niektorými základnými estetickými kategóriami prostredníctvom hier, ale i na nadobúdaní schopnosti vnímať umelecké javy globálne, prepájať umelecké zážitky rôzneho druhu a pod. Osobitné miesto pri vytýčení cieľov praktickej estetiky zastávajú i detailnejšie vyšpecifikované estetické a didaktické ciele. Vytýčenie spomínaných cieľov sa nám javí ako výsostne pragmatická záležitosť, čo je potvrdené i záujmom komplexne kultivovať estetické cítenie a vkus žiakov a “rozvoj ich osobností v dimenzii tvorivosti, uplatniteľnej v každej sfére ľudskej aktivity (s. 22).

Časť zameraná na metodológiu vyučovania na hodinách praktickej estetiky predstavuje istý univerzálny model hodiny praktickej estetiky, ktorý stojí hlavne na princípe hry ako dobrovoľnej a zaujímavej činnosti. Detailnejší záber v tomto prípade smeruje hlavne k samotnej filozofii a pragmatike interpretačnej metódy, no nezostáva len na teoretickej úrovni, ale v súvislosti s konkrétnymi ukážkami na CD-prílohe môžeme komparovať prezentované s interpretovaným. Okrem iného sa dozvieme, ako možno postupovať pri v interpretáciách vybraných druhoch umenia a ako najvhodnejšie (hlavne synkreticky) dosahovať žiadaný estetický zážitok.

Publikácia sa zaoberá istými alternatívnymi metódami a aktivizujúcimi postupmi pri konkrétnom type alternatívnej školy, s prihliadnutím na jedinečnosti tej-ktorej koncepcie pri uplatňovaní výchovno-vzdelávacích postupov v praxi. Pri koncipovaní kompozície vyučovacej hodiny je podľa autorov vhodné uplatniť princíp hry. Veď “hravosť ako prirodzená vlastnosť detí je najlepšou cestou k skutočnému prežitiu a vytvoreniu umeleckého zážitku (s. 51). Z pohľadu praktickej estetiky je inšpiratívne rozpracovaná i otázka hodnotenia na spomínaných hodinách, charakteristika žiaka ako príjemcu umenia a v neposlednom rade i otázka, týkajúca sa osobnosti učiteľa – jeho predpokladov dokonale zvládnuť vytýčené priority v spomínaných oblastiach.

Druhá časť tejto rozsiahlej publikácie je istým zásobníkom tém vyučovacích hodín praktickej estetiky. Väčšina z prezentovaných príprav bola odskúšaná a spätne reflektovaná v priamom vyučovacom procese na základných a stredných školách. Ich príprava bola zacielená hlavne na 8. a 9. ročník základných škôl. Ako však autori v intencionálnom zameraní tejto časti uvádzajú: “Chceli sme, aby tieto hodiny boli pre vás nielen pomôckou pri výučbe estetiky a príbuzných predmetov, ale aj spoľahlivým partnerom pri vlastnom, jedinečne ponímanom uskutočnení obsahu praktickej estetiky” (s. 60).