Neusporiadaná báseň o hl.m. Prahe

Moje diela boli nejakým záhadným spôsobom vymazané. Vraciam ich preto postupne naspäť. Aj toto dielo tu už kedysi bolo. Čitateľov nabádam k opätovnému písaniu kritík :)

(moja Praha)
Obloha je jasná, modrá, sýta,
z okna vidím na svätého Víta,
Pyramídu, vysielač a ľudí.
Prišiel som sem pred zimami troma.
Dávno sa tu cítim ako doma.
Matka miest ma privinula k hrudi.

*
(dopravná Praha)
Magistrála - stupeň číslo štyri,
kolóna až na Letnú sa šíri,
v každom aute sa tak jeden vezie.
Nad poriadkom busu číslo 200
premýšľam, že čo je to za mesto -
jeden ušiel, už zas druhý lezie.

*
(magická Praha)
Na svitaní nad Vltavou opar,
na ulici človiečikov zopár,
pozerám sa na rumenné zore
o štvrtej sám na Karlovom moste...
O pár hodín (zdá sa mi to sprosté)
zas tu bude človiečikov more...

*
(komerčná Praha)
Billboardy tu všade na mňa civia,
iba cudzí sa im ešte divia,
temne žiaria displeje na burze.
V Říši loutek Don Giovanni hrá sa,
letáčik mi v piatich rečiach hlása,
obťažovať nimi je dnes v kurze.

*
(odporná Praha)
Poskakujú odpadky vo vetre,
bezdomovec na stanici v metre
kolou z plastu ovlaží si hrdlo.
Inym vidíš na pohľade smelom:
v mojom veku, zarábajú telom...
Trochu to tu stemnelo a stvrdlo.

*
(študijná Praha)
Nad skriptami v internátnej chyži
termí skúšky prirýchlo sa blíži,
hlavu mám už ako vriaci kotol...
Neradno je docentom sa priečiť
- hádam predsa naučia nás liečiť
vo Fakultnej nemocnici Motol.

---