Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Takmer nič

05. 12. 2002

919

Autor

Rustan

Iba svetlo lámalo úbohé tiene,

ktoré sa túžili zahrať na hmotu.

Zvuky spoza obloka odzbrojili ticho,

rozobrali ho a predávali hluchým.

Začal som vnímať radosť obrazu,

krvacajúceho na stene, hneď vedľa Ježiša.

Horiace slnko vo vode.

Masiac znovu narukoval na oblohu,

akoby chcel vyučovať geometriu kruhu.

Začal vysielať sny, a ja som sa razom

ocitol v čudných dimenziách.

Z noci ma vystrihlo ráno.

Dívalo sa ,

ako dym z cigarety

apaticky napodobuje hmlu.

yoyo

12. 04. 2003

Dát tip

oooooooooooooooooooo*

Bix

25. 03. 2003

Dát tip

Mesiac znovu narukoval... skvelý obraz Tynic: všimni si ten mesiac a geometriu a ak neodpadneš a nepovieš, že kongenialita ozaj existuje, nebudeš to ty :o)