LOLITA

1.
Keď som ju prvý krát uvidel
moje srdce ju prvé videlo,
bola čistá, ako chrám pre Boha,
smel som sa na ňu chvíľu dívať
na jej tvár,
po chvíli oči sa s tvárou usmiali,
pohľad smelý, čistý a pre mňa ďaleký,
buď zomrela moja duša alebo môj cit,
lebo nevedel som chytiť svoj dych.

A potom som sa tešil zo dňa na deň,
že ju vidím samú
aj som ju chcel bozkať, milovať,
ľúbiť a chcel som ju mať,
ale jej matka žila s mojimi snami
a keď raz ona prestala ma milovať,
odišla od nás navždy snáď.

2.
Mlčky som na ňu hľadel,
mlčky som sa s ňou rozprával,
sníval som o nej, o jej tvári,
rukách, nohách, tele, ústach,
perách a jej snoch.

Mlčky som sedel a čakal na jej úsmev,
v tvári som jej hľadal nežnosť, lásku,
čakal a bdel som pri nej do rána,
zízal na ňu, vyčkával na,
na jej pohľady.

To bola ona,
nechala ma ísť,
zúril som keď len tak zrak z jej tváre zmizol
bol som z toho celý na mól,
keď sa na ňu díval iný
moje srdce vtedy bolo mŕtve od bolesti a
strachu z viny.

Tou láskou, keď už ma nič nedržalo, nič mi nezostalo,
snáď vtedy som odišiel,
ale neviem, lebo zblúdil som, ale lásku
ponechal som si a
v tom zomrel som, asi
už nepamätám si…

Napísané v pekle, iba tebe.