odchod

Akoby som ti vysvetlila prazdnotu euforickych nalad ci zablesky svetla v ociach,ktore uz davno zomreli..?.Preco to vsetko umiera ine sa zas rodi...?Hemisfery vasniveho vesmiru ti padli k noham a tzy si tak znenazdajky odisiel k branam z pustneho prachu,ktore sa mozu kedykolvek rozsypat do beznadeje hlupeho tajomstva,ktore bude len pre nich nieco znamenat.A tak odvracias hlavu a premyslas nad skutocnostou cesty, cesty k tym branam.Lenze vzdalujes sa od tych bran a mlcky uvazujes...preco nemozem ja k branam?preco tam sa mojimi nohami dokracat neda?Raz mozno v tychto otaznikoch najdes otazku s odpovedou a mozno si ju aj polozis.Po vyprazdnenych skutkoch zivota tvojho odlomneho zakona,ktory vyustil do podstatzy diania sa len vnaras do nadoby a hladas na dne pohara kavove odkazy z tak davno vypitej kavy,ktoru kedysi pred rokmi vypil clovek,co stal sa svetlom v tvojich tmach.No naznacenie sucha v nadobe ci hodnotenie privetivych slov z vasne vasnivych pier ti odpovedalo to,co si nechcel pocut a vsetko smeruje len k jedinemu...k tomu druhemu uz nema ,co smerovat.Tak asi k vecnej podstate tejto logiky budem musiet ist.No odisiel...a co bude?ked si vedel,ze uz nikdz nenajdes tu pravu tvar svojej mimiky si s lahuckym usmevom zamrznutych slz odplaval na lodi postavenej z kartonovcy nadychov smrti valajucej sa zrazu v tvojom naruci.Smrt nikdy nevyriesi odchod jagavych hviezd ani prichod nekonecna.Tak ,uz teraz nebude take lahke objavovat hranice nemozneho,a to preto,lebo to nema zmysel bez osobky,ktora zomrela...