Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Vraj básnici a proroci pokojným rodinným životom zakrpatejú. Ó, Bože, ako môže niekto hovoriť o "pokoji" pred tajomstvom tak nesmiernym ako je každé ľudské "Ty"?
Sú ľudia, ktorí varujú básnikov a prorokov pred pokojným rodinným životom. Majúc srdce básnika, nemôžem sa nepousmiať. Pokojný rodinný život totiž nejestvuje...
Ak je totiž rodinným životom nazývaný ten skutočný obojsmerný most medzi „ja“ a „ty“, potom o pokoji nemôže byť ani reči. Je to „pokoj“ ťarchavý tajomstvom a očakávaním – je to nádej. Tak trochu podobná „pokoju“ užasnutého romantika, ktorý sa vo svojom zadumaní zrazu ocitne na prahu očarujúcej horskej scenérie, alebo ho z myšlienok preberie trochu priodvážna vlnka ešte dohárajúca plameňmi zapadajúceho slnka. Popálený blikajúcimi žeravými uhlíkmi, čo vo vlnách uviazli, keď sa slnko kúpalo, nedokáže viac rozoznať hranice medzi pokojom a očakávaním...
Tak aj moja ruža! Ak sa, tak ako to slnko, pred nočným odpočinkom okúpe vo vlnách môjho „ja“, keď z lásky postavíme most, na dne duše zostaneme pre večnosť poznačení, popálení... Sťa čarodejnice. „Milovali sa,“ bude vypálené v našich dušiach.
A bol by zaiste pokoj, keby sa tá láskavá rana zahojila. Lenže na tvár, ktorú som raz pobozkal, nemožno zabudnúť.
A bol by nepokoj, keby bolo kam ísť. Lenže nemožno prekročiť nádej. Ach, tá nádej... čo je sama osebe nekonečnom. Viac, než dúfať, už nemôžeme! Viac, než milovať, možno už len milovať.
Pokojný rodinný život nejestvuje. Básnik a prorok sa lásky nemusí báť, nespraví ho priemerným. Jedna jediná ruža je dostatočným vesmírom pre všetkých básnikov sveta...
Písmák