Plač zamilovaného kňaza...

O tom, že majú srdcia...

Plač zamilovaného kňaza... “Som unavený, Pane, a naplnený vďakou za túto únavu. Ešte žijem, ale už len máličko. To jesenné lístie, čo akosi tichúčko a melancholicky pokorne prijíma ruku podávanú vetrom, aby sa spolu so zemou zasnúbilo v zlatý koberec umierajúcej krásy, ono mi je tak blízke. Podobá sa mojej duši - som sťa jeden z tých listov... Nenašiel som svoju cestu, ale už ju asi ani nehľadám. Vietor sám mi podá ruku a na čom tu potom ešte záleží? Na tom, že som chvíľu vystavujúc svoju tvár slnku živil strom? Strom bude žiť i z mojej smrti. Niet tu však miesta pre smútok. Nie, Pane, nenúť ma brániť sa pred sudcami. Robil som to v živote pričasto, aby som spoznal, o čo viac mi mohlo dať ticho. Dnes už len po ňom túžim a ak ma niečo mätie, je to len tá záhadná pochybnosť, či ešte viem, kde ten prístav hľadať. Akoby som sa bol strašne zmýlil... Som tak zmätený, Pane. Naozaj tu v živote ide len o svet rovníc a formúl? O svet nemeniteľných zásad a objektívnej skúsenosti, o svet rád, ktoré mali byť no neboli prijaté? Och, kto z nich rozkáže srdcu? Pane, prečo sa nemôžem prispôsobiť...? Vietor mi podá ruku, vánok, pred ktorým si Eliáš zakryl tvár - nenúť ma, Pane, viac sa brániť. Niet odpovede pre padajúci list. Odpoveďou je koniec jeho púte vzduchom, ticho umierajúcej krásy na zemi. Daruj mi moju zem, Pane, a už ma nenúť brániť sa, lebo som nenašiel svoju cestu... Nedokázal som prijať svet matematických formúl a pre väčšinu som sa takto stal cudzincom. Nenúť ma, Pane, brániť sa - svoj boj som predsa neprehral, len ho už túžim dokončiť. Nenúť ma, Pane, brániť sa - nie som nešťastný, len už tu bez Teba nevládzem žiť. Pozri, Pane, veď všetko, čo tu hľadám, si Ty. Ty v sebe a Ty v nej. Aký má teda zmysel môj život? Ako si sa mi len záhadne skryl, keď sa láska premenila v bolesť opustenia. Kde však bol rozdiel? Je nevernosť až tak blízko srdcu, ktoré uzrelo dvere otvorené do kráľovstva? Och, Bože, aký to život žijem? Túžil som milovať... Nuž, ktovie? Pane, nenúť ma brániť sa! Dovoľ mi však zostať, lebo som si skrotil líštičku a veľmi mi záleží, aby žila... Amen.”

---